Kresba – autor
Kvety cukety: a – samičie, b – samčie.
Čeľaď tekvicovité, kam patria uhorky a cukety, má jednopohlavné kvety, a to samičie a samčie na jednej rastline. Na rastlinách, ktoré vypestujeme z vlastného osiva, je samičích kvetov minimálne dvakrát až desaťkrát menej ako samčích. Krížence F1 majú množstvo samčích a samičích kvetov vyrovnané, a tak je vytvorený predpoklad väčšej úrody plodov. Tento naplníme aj ručným opeľovaním kvetov v chladnom a daždivom počasí, keď lieta menej hmyzu.
Tekvicovité vysádzame alebo sejeme až keď teplota pôdy dosiahne najmenej +15 oC a vzduchu +18 oC. Úrodu zvyšuje nastielanie pôdy čiernou fóliou a častý zber plodov, lebo veľké plody obmedzujú násadu ďalších plodov. Pestujeme ich na priamom slnku, občasné zatienenie znášajú len niektoré odrody cukiet. Na rast plodov pozitívne vplýva teplá letná noc.
Tekvicovité majú plytkú, ale rozsiahlu (do vzdialenosti 1 metra od rastliny) koreňovú sústavu, ktorá pre značnú nadzemnú hmotu rastlín zabezpečuje dostatok vody aj živín. Zavlažujeme zásadne na povrch pôdy, lebo mokré listy napádajú rôzne hubové choroby. Pred pestovaním pôdu vyhnojíme kompostom (10 až 12 kg.m-2) a priemyselnými hnojivami (kávové lyžičky na 1 m2: 5 až 10 Slovcerit alebo 3 až 5 liadok amónnovápenatý, 6 až 8 superfosfát, 2 až 4 síran draselný). Pod uhorky sa osvedčilo zarýľovanie kusov mačiny ako zdroja dusíka, ktorý sa sprístupňuje rastlinám priebežnou mineralizáciou čerstvej hmoty tráv. Vápnenie kyslej pôdy zabezpečujeme k predplodine.
Uhorky napádajú slimáky, vošky, húsenice morovitých motýľov, hrčkotvorné háďatká a roztočce. Najnebezpečnejšou chorobou uhoriek bola pleseň (peronospóra), ktorá v minulosti nemilosrdne likvidovala všetky porasty. V súčasnosti je väčšina odrôd odolná proti tejto chorobe. Ku koncu vegetácie ohrozuje porasty múčnatka, pričom spóry tejto huby sa rozširujú vetrom a dažďom. Touto mykózou sú často postihnuté listy cukiet. Aj vírus mozaiky uhorky často škodí nielen uhorkám, ale aj cuketám. Roznášajú ho vošky a háďatká, no môže byť i v osive. Rastlina nekvitne, krpatie a jej listy majú žltozelenú strakatú kresbu. Ihneď ju treba odstrániť z porastu aj s koreňmi a spáliť.
Doc. Ing. ZOLTÁN BEDRNA, DrSc.
