FOTO - ONDREJ GAJDOŠ
na slušnej úrovni ovláda aj fínčinu.
Vo štvrťfinále ste sedeli za mikrofónom zápasov na ľade v Helsinkách. Uspokojili vás svojou úrovňou?
„Rozhodne áno. Najmä večerný duel odvekých rivalov Fínsko - Švédsko priniesol hokej, aký sa hneď tak nevidí. Bolo tam všetko: jedenásť gólov, zvraty, napätie, kvalitná hra. Fíni za stavu 5:1 súpera možno trocha podcenili a tím tre kronor sa postavil na nohy po výmene brankárov a následnom kontaktnom góle. Skvelé hokejové divadlo so smutným koncom pre domácich. Ako poznám Fínov, pár dní ich to ešte bude bolieť. Švajčiari dobre organizovanou obranou potrápili Slovákov, dôležitý bol pre obhajcov titulu vyrovnávajúci gól Kapuša. Potom aj Šatan našiel kľúč od švajčiarskej bránky.“
Na čo sa tešíte v závere šampionátu?
„Rád by som si pozrel finále Česko - Slovensko. Šanca na to je.“
Čo vás zlákalo na novinársku prácu?
„(Smiech) Celý život nadávam na novinárov, niekedy aj na televíznych komentátorov. Ale vážne - chcel som spoznať túto prácu aj z druhej strany. Teraz dávam klobúk dole: zistil som, že novinárčina je drina. Nechcel by som sa tým živiť.“
Zostávate radšej pri hokeji?
„Samozrejme. S generálnym manažérom Pardubíc som sa dohodol na predĺžení zmluvy aj na ďalšiu sezónu.“
Máte 42 rokov, čo vás tak dlho drží na ľade?
„Kdesi som počul, že najstarší hokejista slovenskej Extraligy Džugi (prezývka Róberta Pukaloviča - pozn. red.), ktorý je môj ročník, si chce raz zahrať v obrane so synom. Aj ja by som raz chcel vykorčuľovať na zápas do útoku s Otom Janeckým juniorom, ktorý má 16 rokov a rastie v pardubickom doraste. Podstatné však je, že hokej ma stále baví, a nazdávam sa, že ešte stačím mladším hráčom. Len čo budem cítiť, že už nestíham, sám sa poberiem do hokejového dôchodku.“
