Graham Swift. FOTO – MICHAEL OREAL
Grahamovi Swiftovi Bookerova cena niekoľkokrát unikla – po prvýkrát hneď na začiatku jeho kariéry. Vtedy bol na najprestížnejšiu literárnu cenu nominovaný jeho úžasný román Krajina vôd. Tak ako neskôr Swiftov vrstovník Ian McEwan, aj on sa však dočkal – pred niekoľkými rokmi cenu získal za Posledné želanie. Málokto vtedy tušil, že to však bude nadlho posledná Swiftova kniha. Mlčanie trvalo osem rokov – až doteraz. V týchto dňoch vyšiel román The Light of Day (Denné svetlo) a stal sa britskou literárnou udalosťou.
Očakávaná novinka
Graham Swift sa od začiatku osemdesiatych rokov považuje za špičkového britského prozaika, hoci jeho romány z konca osemdesiatych rokov zďaleka nemajú silu jeho raných textov. Napríklad ocenená kniha Posledné želania nebola prijatá úplne jednoznačne. Jeho nová kniha bola preto očakávaná s veľkým napätím a recenzie priniesli vari všetky britské noviny aj literárne časopisy. A prvé ohlasy boli veľmi priaznivé.
Nový román je iný než predchádzajúce. Je komornejší. Graham Swift sa vzdal veľkých historických tém a napísal príbeh, ktorý zachytáva trošku zvláštny vzťah súkromného detektíva a jeho klientky. Zvláštny preto, že sa zrodil za mrežami väzenia, v ktorom si bývalá detektívova klientka Sarah odpykáva trest za vraždu manžela.
Aj predchádzajúci spád udalostí má trošku bizarné ladenie: Sarah vie, že ju manžel podvádza. Dokonca s chorvátskou utečenkou, ktorú vzali k sebe domov. V okamihu, keď sa Chorvátka rozhoduje, že sa vráti do Dubrovníka a mimomanželský vzťah tak vlastne ukončí, najíma si Sarah súkromného detektíva, aby jej manžela sledoval na letisko a dohliadol na to, že Chorvátka naozaj odletí. On úlohu splní, podá klientke správu a Sarah manžela doma zavraždí. Dej prezrádzame s čistým svedomím, aj tak sa ho čitateľ dozvie hneď v prvých riadkoch knihy. Zďaleka však nie je na knihe tým najzvláštnejším.
Text na tri romány
Zo stránok dýcha prepisovanie a zápas s nepoddajnou látkou. Napokon, D. J. Taylor v recenzii v Times Literary Supplement píše, že kniha sa číta veľmi ťažko. „A mnohé naznačuje, že sa aj veľmi ťažko písala.“
Aj Graham Swift v jednom z rozhovorov povedal, že za tých osem rokov mlčania napísal toľko textu, že by to stačilo na tri romány. Kniha je zhustená a neobyčajnú pôsobivosť dosahuje krátkymi úsečnými vetami a až hypnotickým opakovaním. Pri čítaní vzniká zvláštne napätie medzi tým, čo bolo povedané a čo vyslovené nikdy nebude – čitateľ si musí domýšľať tak ako protagonista George. Pri popise situácie a deja sa Swift pohybuje akoby v kruhu: krúži okolo svojej témy, občas sa dotkne tohto detailu, občas iného a obraz celej situácie čitateľom tak vyvstáva pred očami pomaly, nepozorovane. Grahamovi Swiftovi sa podarilo vyvolať v čitateľovi atmosféru dôverne známeho, nebezpečného miesta, ilúzie, ktorú vzápätí zborí.
Svetlo dňa sa určite zaradí medzi tie najlepšie knihy, ktoré Graham Swift napísal. A medzi tie vôbec najlepšie, ktoré v poslednom čase v Británii vyšli. Čitateľov strhne skoncentrovaný, úžasne vyrovnaný jazyk, jeho pokojný tón, prekvapia ho krátke, veľmi výrazné vety a kruhová štruktúra textu.
Možno by sa téme aj Swiftovmu štýlu väčšmi hodila novela než román, a možno by potom príbeh vyznel ešte pôsobivejšie, ale aj tak si The Light of Day zaslúži aplauz. Veľká časť Swiftovho diela už bola preložená do slovenčiny a češtiny. Bola by obrovská škoda, keby jeho nová kniha neuvidela „svetlo dňa“ aj v našom regióne.
Autor: Ladislav Nagy
