Brusel 13. mája (TASR) - Budúce členské štáty EÚ, vrátane Slovenska, vidia priestor na vylepšenie návrhu budúcoročného rozpočtu únie v ich prospech navýšením finančných prostriedkov.
Návrh rozpočtu EÚ na rok 2004 totiž počíta s výdavkami len o 3,3 % vyššími ako tento rok, hoci nepôjde o rozpočet pre 15, ale 25 členských krajín. Podiel rozpočtových výdavkov na hrubom domácom produkte EÚ by mal dokonca klesnúť na 0,99 %, hoci stanovený limit je 1,24 %.
"Ten priestor tam ešte je, čiže predpokladám, že ďalšie rokovania prinesú ešte nejaký posun," povedal dnes v Bruseli minister financií SR Ivan Mikloš, ktorý sa zúčastnil na zasadaní ministrov financií EÚ. Jednou z tém rokovania bol aj návrh rozpočtu EÚ na budúci rok.
I. Mikloš zdôraznil, že nové členské krajiny musia spoločne vytvoriť na EÚ tlak, aby sa ešte využil priestor medzi navrhovaným objemom výdavkov a stanoveným limitom. Nové krajiny chcú tiež rokovať o cenovej úrovni, pretože dohody zo summitu v Kodani sú v cenách roku 1999, ktoré sú nižšie ako dnešné.
Návrh budúcoročného rozpočtu EÚ počíta s výdavkami 100,6 miliardy eúr, čo je o 3,3 % viac ako tento rok. Rozpočet však bude prvýkrát pre 25 členských krajín. Výdavky pre 10 nových členov, ktorí vstúpia 1. mája 2004, odhaduje návrh na päť miliárd eúr. Hoci dôjde k rozšíreniu, výdavky sú takmer 11 miliárd eúr pod limitom dohodnutým na rok 2004.
Najviac peňazí už tradične pohltí poľnohospodárstvo. Návrh rozpočtu počíta s výdavkami 45,8 miliardy eúr na túto oblasť, z toho 4,8 miliardy budú určené na vidiecky rozvoj. Novým členským štátom sa ujdú dve miliardy, z nich 1,7 miliardy na vidiecky rozvoj.
Druhá najväčšia časť rozpočtových výdavkov (30,7 miliardy eúr) bude smerovať na tzv. štrukturálne akcie určené na podporu zaostávajúcich regiónov. Z toho novým krajinám bude patriť 6,7 miliardy. Výdavky na štrukturálnu pomoc narastú oproti tomuto roku o takmer 21 %.
Na vnútorné politiky únie vyčlenila komisia platby vo výške 7,5 miliardy eúr, veľká časť z nich bude patriť novým členom. Takmer jedna miliarda pôjde na ich zapojenie do už existujúcich programov EÚ, 317 miliónov dostanú v rámci podpory príprav na vstup do Schengenského systému, 221 miliónov im pomôže budovať administratívne kapacity. Slovensko a Litva si rozdelia 138 miliónov na odstavenie zastaraných reaktorov v jadrových elektrárňach Jaslovské Bohunice, resp. Ignalina.
Na zahraničné aktivity EÚ, vrátane humanitárnej pomoci, počíta komisia so sumou päť miliárd eúr.
(spravodajca TASR Robert Sermek) zll
