edia ministerstva životného prostredia z roku 2001.

Environmentalista Mikuláš Huba tvrdí, že čistejšia výroba nastúpila najmä začiatkom 90. rokov. „Zaujímavé sú najmä prvé tri roky po roku 1990. Vtedy nastal útlm najmenej efektívnych výrob, napríklad magnezitiek alebo niklovej huty v Seredi, čo však nebolo podmienené prijatím nových zákonov. Potom dochádzalo k ekonomickému oživeniu a krivky znečistenia ovzdušia skôr stagnovali.“

Pod pokles znečistenia sa okrem útlmu podpísala aj modernizácia nášho priemyslu. Jedným z podnikov modernizujúcich výrobu je Slovnaft Bratislava. Do technológie na odsírenie motorovej nafty a benzínu ESPA investoval 526 miliónov dolárov a dokázal sa „vmestiť“ do európskych emisných noriem. „Norma Európskej únie bude v budúcnosti prísnejšia, preto zavedieme kompletne novú výrobnú prevádzku, ktorá množstvo síry v pohonných látkach zníži na zanedbateľné množstvá,“ povedal hovorca podniku Ľubomír Žitňan.

Vyrábať v súlade s európskymi pravidlami chce aj U.S. Steel Košice. Podľa hovorcu podniku Jána Baču už teraz dodržiavajú všetky európske normy. Od vstupu investorov do podniku boli všetky investície ekologické.

Jana Jagnešáková z odboru ochrany ovzdušia ministerstva životného prostredia s výnimkou smernice o rozpúšťadlách tvrdí, že naša legislatíva je už v súlade so smernicou únie a veľké zmeny neočakáva. „Legislatíva bola od roku 1989 postupne „prebratá“ podľa nemeckého práva, čo zabezpečilo jej neskorší súlad s legislatívou únie,“ povedala Jagnešáková. Slovensko dohodlo prechodné obdobia pre emisné limity pre niektoré typy zariadení - napríklad pre teplárne v Žiline, Zvolene a Martine platí na dodržiavanie limitov výnimka do roku 2007.

Budúcnosť vidí Mikuláš Huba v modernizácii energetiky a priemyslu, vo vyššom využívaní alternatívnych zdrojov energie. „Ťažisko problémov sa presunie na mestá, znečisťovanie bude podobne ako na Západe záležať od rozvoja automobilovej dopravy ako pôvodcu znečisťovania,“ myslí si Huba.

Najvýznamnejšie zdroje znečistenia ovzdušia a ich podiel na emisiách za rok 2000 v percentách*

Emisie C02 v tonách na osobu za rok 2002/pomer emisií k HDP

Bohaté krajiny spotrebúvajú podľa publikácie Svetovej banky Little Green Data Book 2003 neproporčné množstvo energie a prírodných zdrojov. Správa napríklad podčiarkuje, že pätnásť percent obyvateľstva žijúceho v krajinách s vysokými príjmami zodpovedá za polovicu svetovej produkcie emisií C02, čo je skleníkový plyn stojaci za globálnym otepľovaním. Čiastočne sa to zdôvodňuje aj tým, že bohatý svet vytvára väčšinu svetovej ekonomickej aktivity. Ako príklad sa uvádzajú Spojené štáty, kde Američan použije 16-krát viac energie ako Ind.