Európska populácia vrátane členských štátov únie aj kandidátskych krajín musí zreformovať svoj dôchodkový systém. V opačnom prípade sa starnutie populácie nevyhnutne odrazí na postupnom poklese životného štandardu európskych dôchodcov. Minulý týždeň na to upozornila Svetová banka s tým, že už dnešný rapídny rast nákladov na sociálne systémy je dôvodom na okamžité naštartovanie reforiem.
Krajiny Európskej únie teraz spotrebujú na dôchodky v priemere 11 percent hrubého domáceho produktu. V porovnaní s inými vyspelými štátmi, napríklad Kanadou alebo Spojenými štátmi, je to približne dvojnásobok. Svetová banka preto zvolila tvrdú rétoriku a varovala, že snaha udržať pri živote dnešný systém dôchodkov pochová európsku ekonomiku.
Príčiny hroziaceho kolapsu vidí štúdia Európskej komisie v priebežnom financovaní dôchodkov, ktoré uplatňuje aj Slovensko. Peniaze na dôchodky sa získavajú z odvodov pracujúcich, ale vzhľadom na rastúci podiel dôchodcov a klesajúci podiel pracujúcich sa systém rúca.
Jedným z východísk je podľa Európskej komisie postupné predlžovanie pracovného života ľudí. Jeden z jej návrhov počíta s tým, že muži by sa stávali dôchodcami v 70. roku života a ženy v 65. Súčasne s tým odporučila zveriť penzijné fondy do rúk súkromných správcov a dať im možnosť peniaze zúročovať. K „omladeniu“ európskej populácie by zasa mohlo prispieť otvorenie európskych hraníc prisťahovalcom z tretích krajín.
Prekážkou reformátorov v celej Európe je politický odpor, za ktorým stoja prevažne odbory. Tvrdia, že vláda sa snaží zničiť kolektívny dôchodkový systém. Vyjadrujú tak všeobecnú obavu spoločnosti zo straty komfortu, ktorí si užívajú dnešní dôchodcovia.
Svetová banka vo svojej správe upozornila, že vzorom dôchodkových reforiem by mohli byť krajiny východného bloku, ktoré sú ochotnejšie robiť experimenty. (jj)
