okresov dokonca stratili druhú priečku v celoslovenskom rebríčku, keď ich preplatili firmy z Trnavského kraja.

Vyšší rast príjmov ľudí v menej vyspelých častiach Slovenska môže byť podľa ekonómov prvým signálom postupného vyrovnávania priepastných sociálnych rozdielov medzi jednotlivými regiónmi. „Teraz vidieť, že investície už začínajú prúdiť aj do iných regiónov ako bratislavského a košického,“ hovorí šéfekonóm Slovenskej sporiteľne Martin Barto.

Jednoznačne najviac, o vyše desatinu vlani stúpli platy v Trenčianskom a Nitrianskom kraji. Na porovnanie v najbohatšej Bratislave to nebolo ani o šesť percent. Priemerné mzdy rástli rýchlejšie ako o osem percent ešte v regiónoch priľahlých k Prešovu, Trnave a Banskej Bystrici. Napriek priaznivej zmene vývoja platov však zostávajú regionálne rozdiely stále vysoké. Rozdiel v príjmoch ľudí v Bratislave a v zvyšku krajiny sú porovnateľné s rozdielmi medzi Bratislavou a Európskou úniou.

„Veľké rozdiely medzi regiónmi síce nie sú dobré, ale sú prirodzené. Súvisia s doterajším nerovnomerným prílevom investícií a nie vždy rovnakou kvalitou podnikov, ktoré ľudí zamestnávajú,“ vysvetľuje Barto. V Bratislave je podľa neho v prepočte na jedného obyvateľa stále najviac prosperujúcich firiem. „Košice sa držia hlavne vďaka U.S. Steelu,“ povedal. „Určité regionálne rozdiely však nemusia byť zákonite zlé. Rozhýbu totiž migráciu pracovnej sily,“ dodal Barto.

Výrazne odlišné platy najviac odzrkadľujú ekonomické rozdiely medzi regiónmi. Odrážajú, koľko ľudí pracuje a koľko je, naopak, nezamestnaných. Čím je viac ľudí ochotných pracovať bez zamestnania, tým je vyšší tlak na pracovné miesta a zamestnávatelia sa so zvyšovaním platov príliš neponáhľajú. Keď sa teda minulý rok nepriaznivý vývoj miery nezamestnanosti v chudobných okresoch otočil k lepšiemu, odzrkadlilo sa to aj na raste platov v miestnych firmách.

Slovensko v platoch stále zaostáva aj za väčšinou krajín, ktoré spolu s ním o rok vstúpia do Európskej únie. Napriek minuloročnému sedempercentnému rastu priemernej mzdy sa na Slovensku zarába o tridsať percent menej ako v Českej republike. Koncom minulého roka nedosahovala mzda v priemernej slovenskej firme ani 95 korún na hodinu.

Platy rástli aj v marci

BRATISLAVA - Priemerná nominálna mesačná mzda bola v marci vo všetkých odvetviach vyššia ako v marci minulého roka. Včera to oznámil Štatistický úrad. Najvyšší medziročný prírastok zaznamenali v telekomunikáciách, keď jej nárast dosiahol 17,2 percenta. Vo veľkoobchode sa mzda zvýšila o 10,6 percenta, v realitných službách o 8,8 percenta a v hoteloch a reštauráciách o 5,8 percenta. Platy v marci medziročne vzrástli aj v priemysle - o 5,1 percenta, v stavebníctve o 4,5 a v doprave o 2,9 percenta. Najmenej vzrástli platy zamestnancom maloobchodu, pošty a v autoopravovniach.

Rast platov však nie vždy znamená aj rast životnej úrovne. Spolu s platmi totiž rastú aj ceny. Životnú úroveň vystihuje reálna mzda. Tá medziročne vzrástla len v telekomunikáciách, na pošte, v realitných kanceláriách a vo veľkoobchode. Naopak, menej ako vlani si mohli dovoliť kúpiť zamestnanci autoopravovní, maloobchodu, dopravy, stavebníctva, hotelov a reštaurácií a priemyselných podnikov. (tv, sita)