Vo vláde dochádza dokonca k rozkolu medzi liberálmi, stúpencami skôr represívnej taktiky, a zelenými, ktorí chcú stavať na dialógu. Belgicko usporadúva v polovici októbra niekoľkohodinový summit EÚ v Gente a potom „riadny“ summit v decembri na kráľovskom zámku v bruselskej štvrti Laeken. Práve na ten druhý sa sústreďuje pozornosť všetkých - tak organizácií odsudzujúcich globalizáciu, ako aj policajných plánovačov.
Vláda má strach
Na 13. decembra je už ohlásený „alternatívny summit“, ktorý organizuje tisícka organizácií, a veľká demonštrácia. Belgický minister zahraničia Louis Michel pred niekoľkými dňami upútal zúrivým výpadom proti nevládnym organizáciám. Vyčítal im, že si nasadzujú svätožiaru počestnosti ako kontrast proti špinavej politike bez toho, aby sami - na rozdiel od politikov - komukoľvek skladali účty. Pozastavil sa na tým, ako ľudia automaticky považujú tieto organizácie za pravých a poctivých zástupcov občianskej spoločnosti bez toho, že niečo vedia o ich financovaní, prepojení a skutočných zámeroch.
Z týchto rečí či z výrokov premiéra Guya Verhofstadta, ktorý protiglobalizátorom „nerozumie“, možno vyčítať snahu hádzať všetkých demonštrantov do jedného vreca a hlavne spoliehať sa pri summitoch na maximálne policajné zaistenie.
Zelená alternatíva - „pohostinnosť“
Naproti tomu zelení, ktorých strana Ecolo je vo vláde spolu s liberálmi a socialistami, volajú po inom prístupe - vo väčšine protestujúcich treba vidieť spojencov, nie nepriateľa, malo by sa s nimi debatovať, vyhlásili v komuniké. Vyzvali vládu, aby zaistila, že belgické predsedníctvo v EÚ vyznie pozitívne pre občianske hnutie a v prospech „solidárnej globalizácie“. Mienia, že pokiaľ budú demonštranti považovaní iba za „bezpečnostný problém“, hrozí opakovanie Janova a Göteborgu.
Belgická vláda sa začne týmito otázkami zaoberať v septembri. Ecolo chce predložiť celý program „pohostinnosti“, ktorá má byť protiváhou represie.
Verhofstadtovmu kabinetu veľmi záleží na tom, aby sa summity podarili, pretože dal vlani súhlas s konaním všetkých týchto európskych stretnutí v Bruseli do roku 2004. Znamená to dva až štyri summity ročne. Vojna v bruselských uliciach by mohla silne narušiť príťažlivosť týchto plánov - a byť i umieračikom belgickej pravo-zelenej vlády.
(čtk)
