h alebo predošlých pracovných skúsenostiach. Väčšina z nich ako dôvod uviedla, že sa chceli odlíšiť od ostatných záujemcov o prácu. Zároveň predpokladali, že zamestnávateľ si uvedené údaje aj tak neoverí.
Problém nepravdivých informácií v životopisoch neustále rastie, tvrdí britský inštitút zaoberajúci sa rozvojom ľudských zdrojov. Kým niektorí zamestnanci si vo svojom životopise len prilepšia priemery známok, ktoré dosiahli na strednej škole, poniektorí idú oveľa ďalej. Napríklad sa pokúšajú zamaskovať obdobie prežité vo väzení tým, že tvrdia, že v tom čase cestovali. Častým objektom skrášlenia býva aj mzda, ktorú mal uchádzač o prácu dostávať v predošlom zamestnaní.
Okrem toho si pisatelia životopisov radi pridávajú záujmy. „Aj keď si najradšej vyložia nohy a pozerajú telku s plechovkou piva v ruke, v životopisoch sa z toho stávajú exotické záujmy a hobby,“ tvrdí hovorca Inštitútu pre personalistiku a rozvoj.
Na druhej strane tretina opýtaných britských manažérov vyhlásila, že si údaje o uchádzačoch neoveruje, keďže to považujú za časovo príliš náročné. Radšej sa spoľahnú na svoj vlastný inštinkt. Odborníci na ľudské zdroje však tvrdia, že firmy by si mali záujemcov o prácu preveriť ešte predtým, ako ich zamestnajú. „Ľudia, ktorí klamú vo svojich životopisoch, môžu spôsobiť firme vážne problémy,“ povedal riaditeľ spoločnosti Validation.com, ktorá uskutočnila prieskum, Mark Castle. Tí, čo klamú v životopise, sú totiž schopní klamať aj v iných situáciách.
Jedným z najvhodnejších spôsobov, ako sa proti podobným klamstvám brániť, sú podľa zamestnávateľov pohovory so zamestnancami. Castle si však myslí, že ak organizácia dá jasne najavo, že kontroluje životopisy záujemcov o prácu, môže odstrašiť neúprimných uchádzačov a ušetriť náklady vyplývajúce z výmeny pracovníkov.
GABRIEL KÁDASI
