FOTO - ARCHÍV

Pondelok bol jej osudovým dňom. Narodila sa pred 125 rokmi - v pondelok 7. augusta 1876 v spálni nad klobučníckym obchodom svojho otca v severoholandskom meste Leeuwardene. A bol to opäť pondelok, skoro ráno 15. októbra 1917, keď stála priviazaná ku kolu pred mužmi popravnej čaty. Potom zazneli povely a za nimi výstrely. Len jedna guľka zasiahla srdce Margarethy Geertruidy Zelleovej. Sama si však hovorila - Mata Hari.

Od ranej mladosti milovala dobrodružstvo. Už jej sobáš bol nezvyčajný. Keď v novinách objavila inzerát, že holandský dôstojník z východnej Indie hľadá manželku, odpovedala. Vtedy 28-ročná Margaretha, vyštudovaná učiteľka, sa s Campbellom MacLeodom starším o 20 rokov stretla po prvý raz 7. marca 1895 - o šesť dní neskôr oznámili, že sa zasnubujú. V júli 1895 bola svadba.

Pár žil na ostrovoch Jáva a Sumatra. Tu sa mladá Margaretha priučila umeniu ázijských tancov. Inak však bol život manželky dôstojníka vo východnej Indii nudný - ani narodenie dvoch detí, dcéry Jeanne Louise a syna Normana Johna pre Mata Hari nič neznamenalo. A keď chlapec za záhadných okolností zomrel - zrejme otrávený pomstychtivým sluhom - rozhodla sa Margaretha opustiť manžela a vrátila sa do Holandska.

Po rozvode sa vydala do vtedajšej mekky mnohých mladých žien - do Paríža. Peňazí veľa nemala, preto sa živila ako modelka a pózovala maliarom. Neskôr prijala ponuku riaditeľa jazdeckej školy Moliera, aby sa stala cvičiteľkou jazdy na koni. V tom čase dostala osudový nápad - bude sa vydávať za ženu z Jávy, za tanečnicu tamojších tancov.

Pondelok 13. marca 1905 bol pre ňu možno najvýznamnejším dňom: vystúpila v parížskom Múzeu orientálneho umenia. Vyvrcholením bol tanec, ktorý ukončila tým, že tancovala nahá. Bol to prvý striptíz v Európe.

Najprv sa nechala oslovovať Lady MacLeod, neskôr si dala umelecké meno Mata Hari - malajzijský výraz pre Slnko, čo v doslovnom preklade znamená Svetlo dňa. Nasledoval jeden úspech za druhým. Tancovala nielen v Paríži, ale aj vo Viedni, v Berlíne, Londýne a Miláne. Všade ju sprevádzali v tlači nadšené kritiky a všade mala milencov. Stretávala sa s vplyvnými osobnosťami z politiky i zo spoločnosti. Jej meno sa stalo synonymom zvodnosti.

Kariéra Mata Hari sa však náhle prerušila. Vypukla prvá svetová vojna. Pre Mata Hari to znamenalo stratu značných honorárov. Vtedy ju pozval do Kolína nad Rýnom šéf nemeckej spravodajskej služby plukovník Nicolai. A v hoteli „Kolínsky dom“ sa Mata Hari zaviazala pracovať pre nemeckú spravodajskú službu. Vydala sa opäť na cesty - cez Londýn do Španielska, potom do Francúzska.

V Paríži ju (opäť) v pondelok 21. mája 1917 na rozkaz dôstojníka francúzskej kontrarozviedky kapitána Bouchardona zatkli. Priznala sa, že ju naverboval Nicolai, ale špionáž vraj aktívne nerobila. Koncom júla 1917 stála pred vojenským súdom a odsúdili ju na trest smrti. Jej odvolanie bolo zamietnuté.

Procesné spisy zostali viac ako sedemdesiat rokov utajené v archíve. Keď do nich bolo možné nahliadnuť, ukázalo sa, že žaloba nemohla Mata Hari dokázať žiadny prečin, o špionáži nehovoriac. Prečo teda musela zomrieť? Odpoveď je jednoduchá: Mata Hari bola zatknutá v čase, keď francúzske vojská utrpeli ťažkú porážku na rieke Marne. Hľadali sa vinníci - a boli nimi agenti a špióni. Jedným z nich bola údajne aj Mata Hari, ktorú poznala celá Európa. Musela teda zomrieť, aby nebolo pošpinené meno francúzskej armády.

Mata Hari nebola žiadna legendárna špiónka. Len nešťastná žena, ktorá vošla do dejín nielen umenia - ale predovšetkým špionáže. V oboch prípadoch neprávom.

PRE SME - RUDOLF STRÖBINGER

Zajtra - Neutrónová bomba