vú dotáciu problémovým Železniciam SR z príjmov, ktoré štát získal z privatizácie Československej obchodnej banky.

Po zohľadnení uvedeného transferu sa tak celkový deficit verejného sektora v minulom roku vyšplhal na 35,3 miliardy korún, teda štyri percentá hrubého domáceho produktu. V čase schvaľovania rozpočtu na rok 2000 si pritom vláda vytýčila trojpercentný cieľ, ministerstvo financií neskôr v druhej polovici roka avizovalo jeho zvýšenie na 3,3 až 3,6 percenta z HDP. V štátnom záverečnom účte rezort financií uviedol, že hospodárenie verejného sektora sa skončilo v roku 2000 s deficitom 30,249 mld Sk, resp. 3,4 percenta z HDP.

Na riziká prejedenia privatizačných príjmov v minulom roku upozorňovali nielen ekonómovia, ale aj ratingové agentúry. Po tom, ako si vláda stanovila záväzok udržať v tomto roku deficit verejných financií pod úrovňou 3,9 percenta, agentúra Fitch pripomenula, že Slovensku sa v predchádzajúcich dvoch rokoch nepodarilo v tomto smere splniť vytýčený cieľ a „aj 3,9-percentný cieľ je stále relatívne vysoký“. Agentúra Fitch spolu s ostatnými ratingovými agentúrami zdôraznila aj to, že vláda by si svoj „imidž“ mohla vylepšiť práve neprejedaním príjmov z privatizácie.

Hoci MMF vyslovil podporu zámeru vlády v oblasti verejných financií, pripomína, že mierne expanzívna fiškálna politika by mohla skomplikovať výkon menovej politiky Národnej banky Slovenska a negatívne ovplyvniť investície a vývoj exportu. „Výška fiškálneho deficitu vrátane použitia príjmov z privatizácie a očakávaný prílev kapitálu by mohli ohroziť zámer udržať nízku mieru inflácie a neohroziť pritom konkurencieschopnosť (domácich exportérov). (…) Do určitej miery už prílev kapitálu vytvára tlaky na výmenný kurz. Jeho trvácnejšie a výraznejšie zhodnotenie by v súčasnosti nebolo vhodné, pretože by zasiahlo spomaľujúci export a výsledkom by bolo ďalšie zvýšenie deficitu bežného účtu platobnej bilancie,“ varuje vo svojej správe MMF.

MICHAL NALEVANKO