„Ide o princíp. Môžete mať obchodné meno zapísané v živnostenskom registri a pridelenú ochrannú známku na označenie, pre mesto to nič neznamená,“ hovorí podnikateľ Zdenko Lipták, ktorý založil prvé mestské informačné stredisko v Košiciach. Je presvedčený, že trh to aj tak vyrieši - ľudia si vždy vyberú to lepšie.

Či je to tak, sme sa pokúsili zistiť priamo medzi turistami.

Kate Arkwrightová z austrálskeho Perthu s obrovským batohom na chrbte bola spokojná s informáciami z mestského centra: „Ochotne mi poradili, dali mi adresu hotela, vysvetlili, kde ho nájdem.“ V meste, o ktorom sa dozvedela z akéhosi turistického sprievodcu, sa chce zdržať dva-tri dni. Potom plánuje navštíviť Spiš, Levoču, Spišský hrad.

Jan Froňka z Prahy s priateľom Jiřím Ortom z Českej Lípy sa s ňou zhodli: „Ponúkli nám ubytovanie v hoteli i v súkromí. Vcelku sme spokojní.“

Agáta Siegenthalerová, košická rodáčka žijúca dlhé roky vo Švajčiarsku, je naopak rozčúlená: „Veľmi nepríjemne ma prekvapila neochota personálu. Na každú otázku som dostala strohú odpoveď - áno, nie, nevieme, nemáme. Takto si turistov určite nezískate!“

David Loewe z Izraela navštívil okrem mestského centra aj súkromné. „Keď ich porovnám, je tu podstatne väčší výber pohľadníc, talizmanov so symbolmi Košíc, aj personál sa mi zdá oveľa príjemnejší.“

V sobotu predpoludním navštívilo každé z oboch košických centier niečo vyše 20 turistov. Cudzích i domácich. Zdá sa, že obe dokážu vedľa seba žiť, ba dokonca sa dopĺňajú. V mestskom majú internet, v súkromnom ponúkajú zasa sprievodcov v siedmich jazykoch, dopravu, program pre skupiny aj rezerváciu ubytovania e-mailom.

MIKULÁŠ JESENSKÝ