Akademický sochár Ján Hoffstädter si komornú výstavu v bratislavskej Galérii Nova nazval Stále to isté… So zreteľom na jeho päťdesiatku, ktorej je expozícia venovaná, môže u ľudí neznalých autora tento názov evokovať prinajmenšom pasivitu, ak nie hneď beznádej či rezignáciu. Omyl, to nie Hoffstädterov prípad, nemá to v povahe ani v tvorbe.

„V tejto hre s trojuholníkom, kruhom a štvorcom ide o permanentné hľadanie nových foriem a variantov,“ vysvetľuje. „Pracovať so zdanlivo banálnym základom troch archetypálnych znakov je nesmierne dráždivé a obávam sa, že ma to ešte nejaký čas zamestná. Je to stále dosť otvorené.“

Takže, toto je to „stále“? Kurátor Bohumír Bachratý má ďalšiu verziu. „Autor nám ponúka možnosť dopĺňať jeho geometrické tvary i otvára cestu k úvahám o význame a hodnote kruhu, štvorca a trojuholníka v pôdoryse našej existencie i v architektúre našich osudov. Jedno i druhé má v našom bytí množstvo podôb, variácií a premien, ale v jadre je fatálne stále to isté.“ Takže tak.

Staršie i nové diela, vytvorené špeciálne pre túto výstavu, sú len fragmentom tvorby sochára, ktorý už druhý rok delí svoj čas medzi tvorbu a povinnosti rektora Vysokej školy výtvarných umení. „Zatiaľ som tú ideálnu rovnováhu celkom nenašiel, fyzicky by to šlo, ale v hlave sa to dá ťažko zvládnuť. Jedno ani druhé nechcem obmedzovať, no pozícia rektora je momentálne jasne prvoradá.“

V tvorbe a jej prezentácii však Hoffstädter striktne odmieta súvis s touto vysokou funkciou. „Vystavujem ako autor a nie ako rektor. A či to tak vnímajú aj moji kolegovia? Neviem, ale dúfam, že všetko je tak ako predtým. Prial by som si, aby aj v tomto prípade platilo – stále to isté.“ Teda dobré.

ALEXANDER BALOGH