Ukrajinka Jelena Marenčíková-Žirková (č. 10) pôsobila v Ružomberku šesť rokov. Moldavčanka Nataša Sviščovová (v pozadí vľavo) hrala za SCP tri sezóny.
ŠTARTFOTO - SAMUEL KUBÁNI
Šesť rokov pôsobila v žlto-červených farbách dvojnásobného víťaz Európskej ligy (1999, 2000) Ukrajinka Jelena Marenčíková-Žirková, olympijská víťazka z barcelonskej olympiády 1992, majsterka Európy 1991, 1995, štvrtá z OH v Atlante 1996. Je to iste najúspešnejší zahraničný športovec, ktorý u nás účinkoval. Aj Ruska Jelena Mozgová zvíťazila na ME 1991. V tejto sezóne sa chystá do Ružomberka brazílska majsterka sveta 1994 Alessandra Santos de Oliveirová.
Zrazu až päť cudziniek
Dvanásťnásobný domáci majster (tri razy federálny, deväťkrát slovenský) vychádzal zo stratégie dvoch legionárok, ktoré obmieňal v nie príliš rýchlych intervaloch. Po dvojročnom pôsobení Litovčaniek Kurtinaitinieneovej a Jonkuteovej prišla roku 1994 na Slovensko Žirková (v roku 1997 sa vydala za slovenského trénera Petra Marenčíka) a Mozgová. Tá pre vážnu chorobu musela skončiť s basketbalom, ale v Ružomberku ostala ako asistentka trénerky Natálie Hejkovej. Slovenský majster angažoval okamžite v roku 1997 výbornú Moldavčanku Natáliu Sviščovovú.
Súčasné SCP sú iné, generálny riaditeľ klubu Jozef Smolek považuje situáciu za nevyhnutný ťah, ak chce družstvo bojovať medzi poprednými európskymi klubmi. Po druhom euroligovom víťazstve 2000 odišlo z tímu kontinentálneho majstra do zahraničia sedem slovenských reprezentantiek. Klub musel rýchlo nakupovať aj proti svojim zásadám, takpovediac čo bolo. Teraz znovu obnovil káder, v ktorom ale zostáva päť cudziniek - Brazílčanka de Oliveirová, Juhoslovanky Bogojevičová, Mandičová, Veselová, Češka Pavlíčková. Tri Slovenky majú euroligové skúsenosti i tituly - Bieliková, Lásková, Číkošová, dve hrali EL vlani - Mareková a Michulková, z Banskej Bystrice prestúpila Lívia Libičová.
Top hráčka stojí 120-tisíc dolárov
Keď slovenský majster získaval slávne basketbalistky Žirkovú, Sviščovovú, Mozgovú, ešte platil systém priameho kontaktu. Ukrajinskú olympijskú víťazku si všimol Jozef Smolek a trénerka Natália Hejková už na predolympijskej kvalifikácii 1992 v španielskom Vigu. Pri prestupe Mozgovej pomohol Ružomberčanom ruský tréner Grudin. Sviščovovú oslovil Jozef Smolek na ME v Maďarsku. V súčasnosti však platí systém agentov a agentúr. S novými posilami Juhoslovankou Bogojevičovou a Brazílčankou sa kontaktoval najprv ružomberský riaditeľ priamo, tie ho ale odkázali na agenta.
Princíp agentúr vytvoril cenník basketbalistiek takpovediac voľným pádom. Šancu na špičkový kontrakt má iba hráčka z euroligového klubu alebo americkej WNBA. Agent si dáva veľký pozor, aby najmä pri prvom prestupe nešiel s požiadavkami príliš hore, lebo pri ďalšom by sa mohli stať nesplniteľnými. Jozef Smolek nám túto „zvykovú“ transfer listinu odstupňoval.
Top hráčka stojí od 90-tisíc do 120-tisíc dolárov za sezónu, tesne pod ňou je hladina 60-90-tisíc, solídnu basketbalistku možno kúpiť aj za 15-20 000 USD. Riaditeľ nášho špičkového basketbalového klubu priznal, že v Ružomberku pôsobili športovkyne s príjmom top. Na prekvapenie - nie je to de Oliveirová.
Meno trénerky Hejkovej
Rozhodujúcu úlohu pri prestupoch zohrávajú úspechy a meno Ružomberka. „Najväčším naším tromfom je osobnosť Natálie Hejkovej, pod ktorou chcú trénovať aj najsvetovejšie basketbalistky. Spoliehame sa tiež na dobrý manažment, organizáciu klubu, všeobecné zabezpečenie zázemia pre dobrý športový výkon. Ak by sme nemali prepracované ‘iné zbrane‘, peniazmi by sme neuspeli,“ vysvetľoval Jozef Smolek.
Naznačil aj ideálny stav: „Na sezónu by sme potrebovali rozpočet milión dolárov. Máme približne polovicu. Po nás je druhým najchudobnejším klubom s vysokými ambíciami poľská Gdyňa, tá pracuje s rozpočtom dva milióny dolárov. Viac než polovica nášho balíka ide na výplaty hráčok.“
Vyššie príjmy cudziniek
nie sú vždy spravodlivé
Hráčsky prínos legionárok bol vždy evidentný. Ich nesporne vyššie príjmy ako Sloveniek nepovažuje Jozef Smolek vždy za najspravodlivejšie. „Naše hráčky by mali byť k tomuto faktu tolerantné. Neraz som sa ich priamo spýtal, či sú schopné siahnuť aj bez cudziniek po najcennejšej európskej trofeji. Ak povedia áno, legionárky prepustím. Takúto odpoveď som nikdy nedostal,“ uvádza príklad Ružomberčan.
V klube platí známa slovenská zásada, že o výške platu vie riaditeľ a hráčka. Sumy na výplatách neovláda ani trénerka Hejková, ktorá však má slovo pri návrhoch odmien alebo istých osobných ohodnotení. „Princíp ‘utajenia‘ platí aj na Západe. Myslel som si, že tento systém máme dobre prepracovaný. Pravda, život je iný. Prežili sme ťažké časy. Práve vtedy si basketbalistky tvorili kamarátske dvojičky, kde sa zvykli vyžalovať. Keď problém pominul, ľutovali. Bolo neskoro,“ načrtol Jozef Smolek krízu v ružomberskom tíme.
SCP ju prežili v čase najväčšieho očakávania, v apríli 2000 obhájili európske prvenstvo na svojej palubovke. Za všetkým boli peniaze. „Pre druhotnú platobnú neschopnosť meškali výplaty. U legionárok nastali penalizačné väzby. Najskôr sme teda logicky vyplatili cudzinky, potom naše hráčky, na poslednom mieste boli trénerky a ostatní pracovníci klubu. Keď sa niektoré naše hráčky dozvedeli, že legionárky majú peniaze a ony nie, bol oheň na streche,“ vysvetlil prezident, aby podotkol, že časť Sloveniek nemala dosť sebareflexie, medzi ich blízkymi vládli rovnostárske socialistické názory.
„Navyše, v každom družstve sa časom objaví negatívny vodca. Bol aj v našom tíme. Cudzinky medzi ne nepatrili. Správali sa ale netakticky. Po slovensky - vytárali, čo nemali. Vyprovokovali domáce hráčky, aby reagovali nekriticky,“ upresnil riaditeľ.
Slovenky zamierili do cudziny
Ružomberok je mestečko. Aj v ženskom basketbale, ktorý sa väčšinou nehrá špičkovo v metropolách, je medzi euroligovými víťazmi výnimkou. Na slovenské pomery zázračný tím, schopný dominovať Európe, pôsobí v mieste, kde sused pozná suseda, ktorému chýba zodpovedajúca infraštruktúra a sociálne vybavenie. Alessandra de Oliveirová sa narodila v Sao Paule, vo WNBA hrala za Washington, Seattle. V Eurolige v mondénnom talianskom Come. „Uvedomujeme si riziko. Aj to, že Ružomberok je prestupnou stanicou, v ktorej možno získať meno. Prvý raz sme dohovárali prestup so západnou hráčkou, ktorá iste meno nepotrebuje. Išlo to veľmi hladko. S Comom sme hrali nejeden euroligový zápas, napríklad aj víťazné finále v roku 1999. Alessandra sa teda dobre pozná s trénerkou Hejkovou, veľmi si ju váži. Keďže jej vypršala zmluva, práve náš klub si vybrala preto, že s ním môže dosiahnuť úspechy. Rozhodne neboli prvoradé financie, som si istý, že v mnohých iných kluboch by dostala viac,“ povedal Jozef Smolek.
Ružomberok po „prechodnom období“ opäť mieri k najvyšším euroligovým priečkam. Jozef Smolek i Natália Hejková neraz zdôraznili, že väčšinovo legionársky klub nie je ich gusto. Okrem nákupov vonku sa poobzerali po slovenských juniorských palubovkách a káder doplnia veľmi mladé hráčky.
Náš ženský basketbal je v bizarnej situácii. Najúspešnejšie družstvo slovenskej klubovej histórie nastúpi v Eurolige s prevahou cudziniek. Na blížiacich sa majstrovstvách Európy vo Francúzsku budú slovenský tím z deväťdesiatich percent tvoriť naše legionárky pôsobiace vo Francúzsku, Česku, Maďarsku.
PETER FUKATSCH
