Alias Lembakoali s manželkou po prestupe na bratislavské Pasienky.

ŠTARTFOTO – PETER POSPÍŠIL

Prvým futbalistom tmavej pleti, ktorý si vyskúšal slovenskú najvyššiu súťaž, bol obrovitý útočník škótskeho pôvodu Nigel McNeil, ktorý prišiel z Cypru do Spartaka Trnava cez zimu v sezóne 1993/94. Dlho sa v Trnave a ani na Slovensku neohrial. Celkom určite kratšie ako tridsaťročný hrot ALIAS LEMBAKOALI zo Stredoafrickej republiky, ktorý hráva u nás už piaty rok.

Prvou zastávkou bola ligová Žilina s vtedajším trénerom Ladislavom Jurkemikom. „U nás doma neexistuje profesionálny futbal. Aj napriek amatérskym podmienkam som sa stal najlepším strelcom. Zrejme aj preto ma oslovil jeden český manažér s návrhom, či by som to nechcel skúsiť v slovenskom prvoligovom klube. Žilina potrebovala podľa jeho slov útočníka – strelca. Súhlasil som, hoci pre istotu som mal pri sebe aj spiatočné letenky,“ spomína Alias na jeseň deväťdesiateho šiesteho.

Pomohol kamarát zo Senegalu

Zmena nebola jednoduchá, rečová bariéra ťažká. Žlto-zelený ligový dres neobliekol ani raz, premiéru v ňom mal v Slovenskom pohári proti Prešovu. Inak dostával príležitosť len v béčku. „Cítil som sa veľmi osamotený. Denne na mňa číhal stereotyp. Po tréningoch som prišiel do hotelovej izby, kde som nemal čo robiť. Ísť na nákupy bolo zložité, lebo som poriadne nevedel povedať, čo potrebujem. Raz som stretol jedného študenta zo Senegalu, ktorý bol v Žiline už päť rokov a veľmi mi pomohol zorientovať sa.“

Postupne sa priúčal nielen nášmu spôsobu života, ale aj slovenskému futbalu, kvôli ktorému sem meral cestu zo stredu afrického kontinentu. Na pol roka sa potom presunul do Nového Mesta nad Váhom, ale od júna ‘97 ho už prichýlili Púchovčania. „Bol som tam štyri roky. Tri sezóny v druhej, jednu v prvej lige. Aj preto na Púchov spomínam najradšej.“ Lenže dorozumieť sa v kolektíve počas tréningov či v zápasoch nemusí byť triviálnejšie ako v obchode. Z Lembakoaliho sa stal trpezlivý samouk. Dnes už rozpráva plynule po slovensky a nerobí mu problém poskytovať interview pre noviny, rozhlas či televíziu.

U nás radšej hovorí, ako píše

„Nemám za sebou žiaden špeciálny jazykový kurz. To tajov vašej reči som vnikal sám. Snažil som sa veľa čítať, ale najmä počúvať ľudí okolo seba a pomaly opakovať neznáme slová. Nemôžem povedať, že by slovenčina bola pre mňa ťažká. Gramatika, áno. A s písaním je to tiež horšie. Preto radšej hovorím po slovensky, ale píšem po francúzsky,“ vysvetľuje Alias, ktorý ovláda stredoafrický národný jazyk sango a úradný – francúzštinu. Ali, ako ho v našich futbalových kruhoch familiárne pomenovali fanúšikovia i spoluhráči, ukončil ešte pred príchodom k nám vysokoškolské štúdium biológie. Ako hovorí, prednosť má futbal, v laboratóriu by už musel veľa dobiehať, pretože vývoj aj v tejto oblasti napreduje rýchlym tempom.

Vlani 15 gólov – a hneď do Interu

V júni tohto roku sa mu v Púchove skončila zmluva. A keďže chcel vo futbale dokázať ešte viac, rozhodol sa prijať ponuku dvojnásobného majstra Interu Bratislava. Funkcionári z Pasienkov potrebovali po odchode útočného tandemu Szilárd Németh – Peter Babnič koncového hráča s nosom na góly. Ten Alias rozhodne má. Vlani v púchovskom drese ich nastrieľal pätnásť, čo ho vynieslo na štvrté miesto tabuľky strelcov. Lepší bol už len Sz. Németh a slovanisti Meszároš s Jančulom. Čo si myslí o úrovni nášho futbalu? „Mám naň svoj názor, ale radšej ho nebudem prezentovať.“

Pred tromi rokmi sa oženil. Doma v Afrike. S manželkou sa poznajú desať rokov. Ani jedného z jeho troch bratov nezlákal futbal. Jedna z dvoch sestier žije v Paríži aj so synom a práve tento týždeň mala prísť do Bratislavy na dovolenku. Termín zrejme nebol vybraný náhodou – Alias hral v stredu Ligu majstrov proti nórskemu Rosenborgu Trondheim a strelil dva góly.

S manželkou obdivujú pešiu zónu

Vo voľnom čase rád číta knihy s kriminálnou a špionážnou tematikou. „V Bratislave sme len krátko, nestihli sme si ešte všetko detailnejšie prezrieť. Ale s manželkou sa nám páči pešia zóna pod Michalskou bránou. Vládne tam pokoj, priateľská atmosféra, v reštauráciách a kaviarničkách sa dá príjemne posedieť a oddýchnuť si. Paradoxom je, že zatiaľ sme boli v meste menej, ako keď sme sem občas chodili z Púchova za našimi kamarátmi,“ dodáva s úsmevom. Po Bratislave jazdí na octavii, vodičský preukaz vlastní už desať rokov, takže bez mihnutia oka zvláda počas návštevy sestry napríklad aj frekventovanejšie parížske ulice.

Zvyčajne raz do roka, najčastejšie na Vianoce, letí domov. Vlani ich však strávil u nás. Prvýkrát. S manželkou si kúpili stromček, pozvali priateľov. „V Afrike sa oslavuje Štedrý večer v kostole. Príde tam veľa ľudí, hrá sa akési divadlo. V príjemnom chlade, zatiaľ čo vonku je 40 stupňov, tam ľudia vydržia až do rána.“

Pečená jahňacina – to je dobrota!

Nemá rád pivo, ale vínnemu streku neodolá. Pochopiteľne, v rámci normy. Varenie je doménou manželky. „Ja viem uvariť len špagety. Najviac si pochutím na zemiakoch, cestovinách, kurati, rybách. Musím si dávať pozor aj na kilogramy, ale príležitostne som nepohrdol pečeným jahňaťom s ryžou. To je dobrota.“ Naši ľudia sú podľa neho milí, dobrosrdeční, radi pomôžu. S rasisticky motivovaným priamym útokom na svoju osobu sa vraj doteraz nestretol: „Rovno z očí do očí nie, ale niekoľkokrát sa už stalo, že mi z diaľky čosi kývali, ukazovali rukami. Aj na ihrisku som párkrát zaregistroval nemiestne pokriky, ale teraz už tomu vôbec nevenujem pozornosť.“

Alias môže atakovať Fabia Nigra

Lembakoali je na ihrisku ako gepard – rýchly, výbušný, dravý, mrštný. To spôsobuje pomalším a menej obratným obrancom súperov značné problémy. „Nerozmýšľal som nad tým, prečo som taký rýchly. Asi to bude od malička, keď som veľa behával. Ale k futbalu treba aj techniku a predovšetkým dobrú kondíciu. Darmo je hráč na trávniku rýchly, keď už po pätnástich minútach nevládze.“

Podľa nášho názoru bol doteraz jasne najlepším zahraničným futbalistom v slovenskej lige argentínsky ofenzívny stredopoliar Fabio Nigro, ktorý dával hre Slovana myšlienku a útočníkom nezištné gólové centre. Lembakoali patrí v Superlige už teraz k najobávanejším útočníkom a v drese Interu má šancu priblížiť sa k Nigrovi.