Kanadský hokejista Brian Casey (vľavo) s krajanom Warrenom Norrisom pred obľúbeným centrom Polus. FOTO SME – ĽUBOŠ PILC

Kanadský hokejista BRIAN CASEY sa v Bratislave už cíti ako doma. Teraz vozí po meste v služobnom aute Suzuki svojho krajana Warrena Norrisa, novú posilu extraligového Slovana, a ukazuje mu centrum aj odľahlé ulice. Takmer vždy však skončia na Pasienkoch v nákupnom a zábavnom centre Polus.

„Polus je pre nás mesto v meste. Tu sa po tréningu najčastejšie stravujeme, oddychujeme, zabávame. Zo zimného štadióna sme tu po tréningu za päť minút, domov sa neraz dostaneme až večer,“ predstavil svoje najobľúbenejšie miesto v Bratislave obranca Slovana Bratislava Casey. Do slovenskej Extraligy prišiel vlani, v tomto lete pritiahol so sebou aj bývalého spoluhráča z reprezentácie Kanady, útočníka Norrisa. Sú ako dvojičky, všade chodia spolu. Každý však má svoj byt.

„Viem sa vžiť do Warrenovej kože, ja som si to všetko preskákal minulý rok. Jazyková bariéra je na ulici či v obchodoch väčšia než v kabíne, kde väčšina spoluhráčov hovorí po anglicky. Čosi už vyrozumiem aj po slovensky,“ uviedol 28-ročný hokejista z Grand Fallsu na ostrove Newfoundland a s anglickým prízvukom vyložil, čo sa naučil: „Ako sa maš? Dakujem. Prosim. Dobrie rano. Dobry den. Dobry večer. Hlava.“

Warren, ktorý na Newfoundlande žije v St. John‘s, asi štyri hodiny cesty autom z Grand Fallsu, uznanlivo pokyvoval hlavou, ako to Brianovi ide v cudzej reči. Preňho je zatiaľ všetko neznáme, ťažko zapamätateľné.

„Zvykne si aj on,“ zdôraznil Casey, keď si v reštaurácii na prvom poschodí Polusu pochutnával na talianskych cestovinách. Brian už ochutnal aj slovenské špeciality halušky a pirohy, no v bežnom dni s dvoma tréningami dáva prednosť osvedčenému jedlu. Večer si s Warrenom občas doma aj navaria, raz sa stretnú u jedného v Ružinove a potom u druhého v byte blízko pri zimáku. „Ja mám šťastie na susedov. Vedia po anglicky, dobre mi padne, keď sa mám s kým porozprávať aj o mimohokejových témach,“ poznamenal Casey.

V minulej sezóne trávil najčastejšie chvíle voľna s ruským legionárom Dmitrijom Rodinom, ktorý sa po anglicky naučil na svojich hokejových cestách v Amerike, teraz sú v Slovane dvaja Kanaďania. „V porovnaní s našou rodnou krajinou sa nám tu zdá všetko lacné – jedlo, oblečenie, životné náklady. V Kanade sa žije drahšie. Pravda, aj zárobky sú iné,“ porovnával Casey, ktorý hral predvlani v rakúskom Feldkirchu, potom sa pokúšal dostať na ľad NHL v kempe Minnesota Wild, ale neuspel. Norris prišiel do Bratislavy z anglického majstrovského klubu Sheffield Steelers.

„Ak sa kanadský hokejista nedostane do tímu NHL, z finančného hľadiska je preňho najvýhodnejšie hrať v Európe. V Amerike vo farmárskom tíme týždenne bežne utratím 500 dolárov, tu ani niet na čo míňať. Najviac asi dávam na filmy v Poluse. Slovan spĺňa štandard vyspelého klubu, aké sú napríklad v Nemecku, hokej na veľkých klziskách nám nerobí problémy,“ uviedol Casey, ktorý sa v minulom ročníku na extraligovom ľade predviedol ako výborný korčuliar s ofenzívnymi chúťkami, zato v bránení sa čakalo viac kanadskej tvrdosti a dôrazu. Tú by vraj mal priniesť dravý útočník Norris.

„Káder Slovana sa obmenil, ale cieľ – titul zostáva,“ načrtol ambície mužstva z Bratislavy obranca s číslom 47, ktorý sľubuje fanúšikom dobrý hokej. „Slovan má dobrých ‘fans‘, ale rád hrám aj v Trenčíne či Poprade, kde býva pravá hokejová atmosféra. Verím, že takú nájdem aj u nováčikov súťaže v Žiline a Nitre. Každopádne spoznám dve nové mestá na Slovensku.“

Hokejoví svetobežníci Casey s Norrisom sa na Slovensku cítia normálne, zatiaľ nenarazili na vážnejší problém. Na otázku, čo mu tu najviac chýba, dal Brian bleskovú odpoveď: „Priateľka Penny. V Kanade má dobrý džob v komputerovej firme, takže sa musíme uspokojiť s tým, že v sezóne ma znova príde navštíviť cez Vianoce.“ Najčastejší kontakt s Penny, s famíliou za morom a kamarátmi v hokejovom svete má prostredníctvom e-mailovej pošty. Denne sedí pri počítači najmenej hodinu. Privítal by, keby v Bratislave chytil viac televíznych kanálov v angličtine, zatiaľ sa musí uspokojiť so spravodajskými stanicami CNN, BBC, Euronews a Eurosportom.

Casey je vášnivým golfistom, v letných mesiacoch si doma v Kanade stlačil hendikep na 10. Keď je na Slovensku, koncentruje sa len na hokej. „Vlani na jeseň som sa bol pozrieť na Tehelnom poli na zápas Slovensko – Švédsko, futbal som videl prvý raz v živote, ale príliš ma to nenadchlo.“ Brian sa považuje za dobrého šoféra, zatiaľ ani raz na Slovensku neplatil pokutu: „Slováci jazdia aj po meste veľmi rýchlo. U nás by každú chvíľu museli za prekročenie rýchlosti vyťahovať doláre. Tu, zdá sa, sú značky na to, aby sa porušovali…“

Obaja hokejisti Slovana majú ročnú zmluvu. Po sezóne sa rozhodnú, či zostanú, alebo pôjdu ďalej. „Ja som tu už druhý rok, teda spokojný. Verím, že aj Warrenovi sa na Slovensku zapáči,“ dodal Casey. Desiatky Slovákov mieria koncom leta za hokejovým chlebíkom do Severnej Ameriky. Títo dvaja prišli opačným smerom.