Frédéric Beigbeder. FOTO - ARCHÍV
Vo Francúzsku je už niekoľko rokov na scéne nová, škandálmi sprevádzaná generácia literátov. Dnešní tridsiatnici obnovili tradíciu klasického francúzskeho undergroundu, ktorá sa začala pred viac než dvesto rokmi účinkovaním búrliváckeho disidenta de Sade. Nedávno bola francúzska kultúrna obec hore nohami pre škandál okolo filmu, čo vznikol podľa románu Virginie Despentesovej Pretiahni ma (Baise-moi). Film Štátna rada pre kultúrnu politiku zaradila do kategórie porno. Asi ním nie je, keďže viac než sexu je v ňom násilia a brutality - a to v každej podobe.
Týmto filmom sa začala vášnivá debata o povahe cenzúry a o tom, či si umenie môže dovoliť všetko. Ako inak možno ironizovať porno než ešte tvrdším pornom? Ale môže byť paródia na zvrhlosť menej zvrhlá než zvrhlosť sama? Istá obsesia cynickým sexom a násilím je spoločná viacerým príslušníkom generácie Virginie Despentesovej, aj jej nadšeným pokračovateľom. Hoci, ako píše Le Monde, takú brutalitu ako Despentesová zatiaľ nedosiahol ani jeden z nich. Táto brutálna výpoveď o charaktere doby je v každom prípade - či už je onou jasnozrivou sondou, alebo sa len tak tvári - témou, o ktorej sa hovorí a píše. Lepšiu publicitu žiadna literatúra už mať nemôže.
Noví francúzski literáti sú vzhľadom na veľkú tradíciu de Sada vlastne tradicionalisti, píšu o nich francúzski literárni kritici. Nakoniec aj slovo škandál prišlo z Francúzska. Orgie, ktoré pred dvesto rokmi opisoval revolučný markíz de Sade, boli modelovými pokusmi s človekom, riadeným logikou, ktorého jedinou pravdou je rozkoš a násilie. Stratená blaženosť sa vracia v telesnom pôžitku. Pred dvesto rokmi, tak ako v roku 2000, je nekrotená sexualita vzburou jednotlivca proti mravným dogmám a zároveň aj jeho zánik v lone nemilosrdnej prírody.
V nemeckom prostredí - ako píše týždenník Der Spiegel - preklady románov Virginie Despentesovej vítajú feministky ako útok na tupé mužské civenie na objekty svojho potenciálneho vzrušenia. Nemecký preklad poslednej knihy Virginie Despentesovej Pauline a Claudine ponúka minuciózny výsmech detailnými pohľadmi na genitálie a prináša tému, ktorá obsadila špičky francúzskych knižných rebríčkov: sex ako ústredné bojisko sveta, čo sa metá v nenásytnosti a beznádeji. Tento sex je mechanický, morbídny a monštruózny. A je to zároveň jediná nádej, lebo je - ako o ňom vyhlasujú noví pornoproroci - výsledkom materialistickej racionality. V tomto novom románe vystupujú dve sestry, ktoré sa striedavo vydávajú za jedinú pophviezdu. Predávajú najskôr svoje duše, potom telá a nakoniec už nemôžu ujsť zo systému, v ktorom je telo tovarom. Sex je stratou ilúzií, nevinnosti a ako produkt súčasnej logiky trhu najmä masívnym útokom na identitu.
Momentálne vstupuje na scénu nová temná hviezda mladej francúzskej literatúry - Frédéric Beigbeder so svojím románom 99 frankov. V Nemecku román vychádza pod titulom 39,90 DEM a v Taliansku ako 40 000 lír, aby náhodou nedošlo k omylu.
Text tvorí žáner medzi pamfletom a prózou - súvislá reťaz komických antisloganov, ktoré vidia v marketingu tretiu svetovú vojnu a parafrázujú Goebbelsove výroky: „Keď si chcete postaviť dom, skontaktujete dobrého architekta. Keď ochoriete, obrátite sa na kvalitného lekára. Prečo by mala byť telesná láska jedinou oblasťou, v ktorej ignorujeme odborné služby? Všetci sa predsa predávame.“
Pátos zhnusenia svetom pokryteckej predajnosti Despentesovej i Beigbedera sa vyrovná pátosu škandálneho markíza. Paradox je v tom, ako majú toto zhnusenie dokonale esteticky naaranžované. Aj keď ide o páčivosť obrátenú naruby. Predáva sa zatiaľ skvele, vo Francúzsku i inde.
ANDREA PUKOVÁ
