„Augustový syndróm“ sa prejavil po prvý raz v auguste 1991 - komunisti sa pokúsili o puč proti Michailovi Gorbačovovi. Naposledy vlani - bol to prvý rok prezidentovania Vladimira Putina, jeho prvá letná dovolenka v úrade - a v Barentsovom mori sa potopila ponorka Kursk. Národ zostal v šoku a prezidentovi trvalo takmer týždeň, kým opustil príjemné letovisko v čiernomorskom Soči. Len o pár dní nato požiar ťažko poškodil televíznu vežu v moskovskom Ostankine, ktorá vysiela signál všetkých hlavných ruských televízií. Rusi zostali celé týždne bez televízie.
V auguste 1999 napadli čečenskí vzbúrenci Dagestan - bol to začiatok druhej čečenskej vojny. Rok predtým sa zrútil rubeľ a šoková vlna, ktorá postihla finančné trhy a bankovníctvo, vyvrcholila akútnou ekonomickou krízou. V auguste 1996 vrcholila prvá čečenská vojna - rebeli znovu dobyli Groznyj, čo predznamenalo ruskú porážku. A v auguste 1993 vrcholil spor medzi prezidentom Borisom Jeľcinom a parlamentom. O dva mesiace nechal prezident na spurný parlament strieľať z tankov.
Denník Komsomoľskaja pravda sa nedávno spýtal premiéra Michaila Kasjanova, či z augusta nemá strach. „Nemôže byť prirodzenejší čas na oddych,“ odpovedal. (reuters)
