BRATISLAVA – Deti majú svoje trápenia po celý rok, no vo sviatočnom období ich prežívajú intenzívnejšie. A hoci detské linky dôvery zaznamenávajú v čase Vianoc hovorov menej, sú o to emocionálnejšie.
„Volali deti z nekompletných alebo nefunkčných rodín. Rozprávali o rodinných problémoch, hádkach rodičov, jedno dieťa hovorilo o rodičovi, ktorý sa opil. Potrebovali si vyventilovať pocity samoty alebo úzkosti. Väčšinou išlo o dlhotrvajúce problémy, ktoré v sviatočnom období prežívame intenzívnejšie, viac zraňujúco,“ hovorí psychologička Katarína Trlicová z Linky detskej istoty pri Slovenskom výbore UNICEF, ktorá je ako jediná linka nonstop dostupná aj počas sviatkov.
„Na našej linke, sa vždy odráža, čo sa práve deje. Keď je 1. apríl, deti si robia srandičky, keď sú Vianoce, hovoríme o Vianociach,“ rozpráva riaditeľka Detskej linky záchrany Slovenskej nádeje dieťaťu Anna Blanevíková. Nielen na tejto linke, ale aj na ďalších linkách zaznamenali počas sviatkov menej hovorov ako obyčajne. „Deti sú zaneprázdnenejšie, rodičia majú na ne viac času. Volajú hlavne deti z problémových alebo chudobných rodín, kde sú deti smutné, že nič nedostanú,“ hovorí.
Mať či nemať?
Problémom, ktorý v posledných rokoch vystupuje do popredia aj na linkách dôvery, je nesolventnosť mnohých rodín. „Volajú deti, ktoré nevedia, čo kúpiť rodičom, alebo nemajú dosť peňazí na darček. Volal chlapec, ktorý hovoril, že chce bicykel, ale nedostane ho – rodičia naň nemajú. Vtedy zisťujeme, či ide o chudobnú rodinu, alebo len rodičia nevedia, po čom dieťa túži,“ hovorí supervízorka Andrea z košicej Linky detskej dôvery.
Podľa Anny Blanevíkovej by mali rodičia s deťmi hovoriť otvorenejšie. „Povedať, viem, čo si želáš, ale teraz na to nemáme peniaze, kúpime ti to neskôr, keď ich budeme mať. Krásne to vyjadril asi 12-ročný chlapec. Sťažoval sa, že rodičia na neho nemajú čas, a povedal – viete, bolo nám lepšie, keď sme boli chudobní,“ dodáva Blanevíková.
Hororový telefonát
Okrem detí hľadali cez Vianoce pomoc aj tí, ktorí sa cítili osamelí. „Volala mladá žena, opustil ju manžel. Zostala sama s dcérkou. Bola v zlom psychickom stave, nevidela nijakú perspektívu. Na ľudí doliehajú problémy, viac pijú, drogujú. Jedného muža, ktorý volal asi štyrikrát, museli dokonca hospitalizovať.“
Ľudský kontakt prostredníctvom linky dôvery hľadali tiež starí ľudia, s ktorými deti prerušili kontakt. „Zavolala starká, ktorá sa sťažovala, že bude sama. Potom telefonovala druhýkrát. Chcela sa s nami podeliť o radosť – ozval sa jej syn a povedal, že príde,“ hovorí riaditeľka Linky dôvery Aňa Pekaríková. Presne o polnoci na Štedrý večer však zažili aj jeden „hororový“ telefonát. „Neznámy muž tvrdil, že ho chcú zabiť. V pozadí sa ozývalo chrčanie, volanie o pomoc. Potom muž s výkrikom zložil. Volali sme políciu, ale na adrese, ktorú nám dal, nikoho nenašli. A doteraz v Galante nenašli nikoho mŕtveho. Nevieme, či to bol korektný hovor, alebo si niekto robil žarty.“
Odhliadnuc od tých, ktorí volajú na linku zo zábavy, mnohí pomoc skutočne potrebujú. „Možnosť zavolať aj počas sviatkov je veľmi pozitívna,“ myslí si Katarína Trlicová. Ľudia majú šancu uvoľniť napätie, pozrieť sa na problém z inej – prijateľnejšej pozície a získať radu, ako zvládnuť situáciu.“
ANDREA HAJDÚCHOVÁ
