
Padajúci vojak Roberta Capu - symbol španielskej občianskej vojny.
Španielsku občiansku vojnu v tridsiatych rokoch ako prvý konflikt, ktorý reportážna fotografia umožnila sledovať celému svetu iba s minimálnym časovým odstupom, prezentuje výstava otvorená cez leto v galérii v parížskom paláci Sully. Počas tejto vojny sa časový odstup medzi udalosťami a ich medializáciou zmenšoval, tvrdí kurátor výstavy Španielska občianska vojna David Balsells. Zdôrazňuje v tejto súvislosti technický rozvoj aparátov, rýchlejšie dopravné prostriedky a vtedajší veľký vzostup ilustrovaných časopisov.
Dosah udalostí umocňoval aj fakt, že sa k domácim fotografom pridali aj zahraniční žurnalisti. Dôraz sa začal tiež stále viac klásť na rýchlosť, emócie a symboly, niekedy na úkor presnosti a novinárskej etiky, uvádza Balsells s tým, že obe strany sa snažili ovplyvňovať šírenie informácií, na niektoré udalosti „zabúdali“ a iné zdôrazňovali. Fotografia síce dala vojne tvár a priblížila celkovú podobu deštrukcie, ale v niektorých prípadoch bolo ťažké vidieť rozdiel medzi propagandou a nadržiavaním jednému z účastníkov konfliktu od presnej informácie, zdôrazňujú tvorcovia výstavy, ktorá prezentuje fotografie urobené na oboch stranách.
Balsells pripomína výrok jedného z najslávnejších fotografov tých čias Roberta Capu, korý údajne povedal: „Ak vaše snímky nie sú dosť dobré, je to preto, že ste neboli dosť blízko.“ Na výstave nemôže, samozrejme, chýbať Capova fotografia republikánskeho vojaka, ktorého práve zasiahla strela do hlavy. Snímka sa stala jedným z najsilnejších symbolov vojny a zrejme najslávnejšou fotografiou svojho autora. Unikátne sú aj zábery na rozbombardovanú Guernicu.
Objavom expozície je však podľa parížskych recenzentov katalánsky fotoreportér Augustí Centelles, ktorého snímky neboli doteraz také známe ako Capove či Davida Seymoura. Po porážke republikánov odišiel do exilu a vzal so sebou aj kufor so 4000 negatívmi, ktorý schoval, aby chránil ľudí na fotografiách pred represiami. Neskôr po Francovej smrti v roku 1976 dostal opäť novinársku akreditáciu a mohol otvoriť archív.
Výstavu 185 snímok pripravilo Katalánske národné múzeum umenia v Barcelone, ale rozhodlo sa ju najskôr predstaviť v Paríži, aby jej dalo väčší medzinárodný rozmer. Navyše Fracúzsko prijalo popri Mexiku najviac španielskych utečencov - po víťazstve Francových armád tam utieklo asi 475 000 ľudí.
STANISLAV MUNDIL, Paríž
(Autor je spravodajca agentúry ČTK vo Francúzsku)