Pochybujem, že by sa u nás našiel niekto, kto by nosil v hlave informácie o francúzskom projekte Télépopmusik. Neprekáža. Keď som nedávno dostal do rúk papierový obal s novinárskou promoverziou debutového albumu Genetic World, tiež som ani len netušil, s kým mám tú česť. Internet poradil, že ide o trojicu hudobníkov a producentov vtipne pomenovaných Télé (Christophe Hetier), Pop (Fabrice Dumont) a Musik (Stéphane Haeri) a že doteraz majú na konte iba singel Da Hoola, na albume sa nachádzajúci v úlohe skladby číslo 8.

Oveľa viac o kapele prezradí samotné počúvanie, aj keď na prvý či druhýkrát je dominujúcim dojmom zmätok. Úvodná Breathe je vďaka lenivému ženskému vokálu ideálnym kandidátom na kompiláciu Café del Mar a Genetic World nasledujúca hneď po nej zasa svojím návratom k tvorbe Kraftwerk a Buggles evokuje debutový album krajanov Air. Vzápätí sa však v Love Can Damage Your Health opäť ozýva barovo zastrený vokál dopredu hnaný hojdavou basovou linkou a poslucháč už zase nevie, na čom je. Aby to bolo ešte nejasnejšie, ďalšia skladba Animal Man sa v ničom nedotýka troch predchádzajúcich. Je to rap v prospech vegetariánstva podfarbený škálou loopov, väzieb a ďalších zvukov, za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani v Beta Bande. No a potom prichádza ďalší rapový track, pochopiteľne znejúci úplne inak ako ten predchádzajúci. Hneď vzápätí Let‘s Go Again a opäť hip-hopový rytmus, tentoraz s množstvom samplov a kontrabasovou linkou.

Že by sa teda album konečne ustálil? Tak to teda ani náhodou! Opäť typicky francúzske retro z čias analógových syntezátorov. Aspoň že kruh sa uzatvoril a vzorka žánrovej pestrosti je kompletná. Teda až na výnimku v podobe záverečnej inštrumentálky pripomínajúcej atmosferické kúsky z predposledného albumu Radiohead sa Télépopmusik pohybujú vo vyššie predostretom rozmedzí. Nepohybujú sa však len tak bezcieľne. Samplujú, nápadito aranžujú a popritom nič nenechávajú bez pointy ani bez popovo prívetivej melódie.

Napriek nezvyčajne širokému diapazónu vplyvov a inšpirácií má všetkých dvanásť pesničiek spoločné to, že medzi nimi nenájdete jediný slabší kúsok. Nech si Genetic World necháte prehrávačom ľubovoľne poprehadzovať, vždy z toho vyjde 54 minút veľmi kvalitného a poväčšine letnou lenivosťou zaváňajúceho počúvania. Vzhľadom na to, že francúzska pobočka EMI vzala Télépopmusik pod svoje krídla ako jednu z najväčších priorít, dovolím si tvrdiť, že anglickí poslucháči vedno s kritikmi budú už čoskoro skladať nadšené ódy na nový objav spoza La Manche. A budú mať skutočne pravdu.