„Argentíčan sa bude stále sťažovať na zlú hospodársku situáciu. Chce tak vzbudiť pozornosť, no v skutočnosti sa iba málo z nich odhodlá svoju krajinu opustiť,“ povedal pre SME Diego, jeden z mála obyvateľov krajiny tanga žijúci na Slovensku. V Argentíne podľa odhadov tamojších úradov žije takmer 20-tisíc potomkov Slovákov. Hlavné komunity však predstavujú synovia a dcéry emigrantov z južnej Európy. Práve tí trávia dlhé hodiny pred budovami talianskeho, španielskeho a francúzskeho veľvyslanectva v snahe opustiť krajinu, ktorá upadla do najhlbšej ekonomickej krízy za uplynulé desaťročie.
Zodpovedných za nelichotivý začiatok nového milénia je viac, no hovorí sa o bývalom prezidentovi Carlosovi Menemovi, ktorý počas svojho posledného úradovania „pozabudol“ na potrebu reforiem a finančné problémy prenechal svojmu nástupcovi Fernandovi de la Rúa.
Tá naša povaha argentínska
Keď Latinskú Ameriku zasiahla ekonomická kríza, ktorú novinári nazvali „tequila efekt“, natočila televízna stanica CNNenespańol anketu medzi obyvateľmi Mexika, Brazílie a Argentíny. V Mexiku väčšina respondentov odpovedala „a lá mexicana“, teda, „prežili sme aj horšie časy“. V Brazílii sa ľudia zase v duchu im vlastnej ľahkosti bytia pýtali „čo je to finančná kríza?“ nuž a v Argentíne väčšina účastníkov ankety aj napriek nepochybne najvyššej životnej úrovni v Latinskej Amerike s plačom, podobne ako Slováci, konštatovala „čo len s nami bude!“.
Iné ankety poukazujú na to, že viac ako 30 percent Argentínčanov je ochotných opustiť krajinu trpiacu takmer 16-percentnou nezamestnanosťou. Získanie európskeho pasu je pritom najideálnejšou cestou, ako odísť. Všetci chcú odísť tam, odkiaľ prišli ich starí rodičia.
Psychologická zmena
Mnohí znalci tamojších pomerov však namietajú, že európsky pas pôsobí iba ako psychologická istota. „Veľa ľudí chce odísť, získajú občianstvo, no do lietadla nenastúpia,“ povedal mladík vychádzajúci z talianskeho veľvyslanectva s novučičkým tmavomodrým pasom v ruke. Psychologicky im európsky pas „zmení život“, tvrdí pracovník talianskej diplomatickej misie v Buenos Aires, podľa ktorého sa tak Argentíčanom otvárajú dvere do akejkoľvek krajiny Európskej únie.
Z 10 600 pasov, ktoré španielske veľvyslanectvo vydalo v roku 1998, sa cifra o rok neskôr vyšplhala na 20-tisíc. Iba v novembri sa 1718 Argentíčanov stalo Španielmi. Denne získa európske občianstvo 60 Argentíčanov, čím sa najväčšie španielska ambasáda, na ktorej pracuje 56 ľudí, dostala na hranicu kolapsu.
Mohol by nastať masívny odchod. Už teraz žije v Argentíne, ktorej legislatíva neumožňuje dvojaké občianstvo, 253-tisíc španielskych občanov, pričom národnosť „espańol“ má vo svojom rodnom liste ďalších 250-tisíc ľudí. „Moji starí rodičia boli Španieli,“ opakuje sa pri okienku na konzuláte. Občanov Talianska je až 600-tisíc, pričom takmer polovica v samotnom Buenos Aires.
Taliani, Španieli alebo Francúzi Argentínu opúšťajú, ale tamojšie úrady zaznamenávajú aj opačný trend. Na imigračnom úrade v Buenos Aires čoraz častejšie počuť ukrajinčinu, bulharčinu či rumunčinu. Východoeurópanov ešte stále lákajú lacné pozemky rozľahlých úrodných pámp. V krajine striebra, ktorá stále disponuje obrovským prírodným bohatstvom, ešte nikto od hladu nezomrel.
JURAJ TOMAGA
