Na začiatku boli veľké reči, na konci smutný pocit a kdesi uprostred hŕba sľubov, hádok a sklamania. Asi taký bol krátky život veľkolepého projektu londýnskeho Miléniového dómu. Napriek veľkým finančným nákladom a odhodlaniu organizátorov, ktorí mali podporu súčasnej labouristickej vlády aj jej konzervatívnej predchodkyne, ľudia túto atrakciu nenavštevovali. Preto sa 31. decembra 2000 zatvorili jej dvere s veľkou hanbou. Dóm však zostáva problémom aj po zatvorení. Len z výnosov mimoriadne populárnej národnej lotérie (sú určené na podporu projektov v oblasti vzdelávania atď.) sa tu utopilo 628 miliónov libier – o 229 miliónov viac, ako sa predpokladalo. Zdá sa, že osud miléniového areálu bude poriadne napínavý aj ďalej.
Nové starosti
Novým pánom sa podľa predstáv vlády Tonyho Blaira má stať spoločnosť Legacy, ktorá uspela až potom, ako dala v septembri od projektu ruky preč japonská Nomura. Legacy by mala zaplatiť 125 miliónov libier a urobiť z areálu hi-tech centrum, ktoré by malo v priebehu troch rokov vytvoriť 14-tisíc nových pracovných miest. Pred pár dňami sa však objavilo podozrenie, že spoločnosť môže obratom ruky zarobiť 200 miliónov libier. Stačí predať časť pozemkov, na ktorých by mohli vyrásť exkluzívne obydlia. Opoziční konzervatívci okamžite labouristov obvinili z ukážkového klientelizmu.
Za spoločnosťou Legacy stojí Robert Bourne, ktorý patrí medzi tradičných labouristických darcov.
Hoci kontrakt ešte stále nebol uzavretý, v Miléniovom dóme sa už začalo s demontážou zariadenia. Aukcia týchto zariadení (napríklad svetelný a zvukový park) by mohla priniesť až 50 miliónov libier. Toto považuje konzervatívec Michael Haseltine, jeden z otcov projektu, za šialenstvo - vnútorný interiér by mal podľa neho zostať na mieste až dovtedy, kým nebude úplne isté, že dóm sa už nikdy nebude využívať ako atrakcia pre verejnosť. Aukcia predmetov prakticky znamená, že ponuku Legacy už sotva niekto môže pretromfnúť projektom, ktorý by chcel využiť súčasné prednosti Miléniového dómu.
Sláva po smrti
Šťastná chvíľa dómu nesvitla ani pri silvestrovskom rozlúčkovom ohňostroji. Pre sychravé počasie ho veľa ľudí nevidelo - akoby sa od dómu odvrátili aj nebesá. Koncom roku to spravili napokon aj tí, ktorí ho podporovali - jeho zbytočnosť uznal aj premiér Tony Blair i sám Haseltine.
Posledné dni dómu však tak trochu pripomínali silný svit žiarovky tesne predtým, ako zhasne. Návštevnosť sa prudko zdvihla, ľudia si narýchlo prišli pozrieť ústredné miesto osláv, ktoré malo byť symbolom modernej Británie. „Je to ako so spisovateľom, ktorý získa slávu až po svojej smrti,“ poznamenala BBC.
MAREK CHORVATOVIČ
