Spisovateľ a prekladateľ LUDWIG BAUER je asi jedným z mála Chorvátov zaujímajúcich sa o slovenskú literatúru. V posledných rokoch sa jeho romány dočkali v Chorvátsku viacerých vydaní. Kritik Bruno Ogorelec sa nazdáva, že jeho román Perly pre Karolínu by si s radosťou prečítal aj Gabriel García Márquez. Ludwigovi Bauerovi musí takého prirovnanie lichotiť, veď jeho texty sú surreálne ako život okolo neho. V Bauerovom neliterárnom životopise figurujú povolania stredoškolského pedagóga, prekladateľa, úvodnikára, politického poradcu, ale napríklad aj profesionálneho šoféra mierových zborov UNPROFOR.

Šofér UNPROFOR-u - to bolo pre životnú skúsenosť vhodnú na literárne spracovanie?

„Som zvedavý človek. Mal som veľa zamestnaní, žil som v rôznych krajinách sveta, máločo som si vopred plánoval. Juhoslávia sa rozpadla, s ňou aj mnohé iné veci.“

Ako ste sa prepracovali na pozíciu politického poradcu?

„Viezol som jedného generála, ktorého čakalo stretnutie s chorvátskymi predstaviteľmi. Počas jazdy nahlas rozmýšľal, čo sa ho budú pýtať, čo im má povedať. Chvíľu som počúval a potom som mu povedal svoj názor. O niekoľko dní som sa stal Information Adviser.“

Do akej miery reaguje váš doteraz posledný román Partitúra pre čarovnú flautu priamo na konflikt na Balkáne?

„Napísal som ho sčasti z etických dôvodov: chcel som pripomenúť tragédiu znásilňovaných žien počas vojny. A tiež ukázať, že európska civilizácia siaha potiaľ, kam môžu ženy slobodne chodiť bez toho, aby sa ich niekto dotkol. Na inej úrovni je to zase román o Viedni a jej geohistorickom okolí. Sme súčasťou toho istého sveta, ale jednotlivé časti nie sú rovnocenné.“

Sú chorvátski intelektuáli vo vzťahu k balkánskemu konfliktu rozdelení či jednotní?

„Tvrdé jadro nacionalizmu je u nás zakorenené. Mnohí intelektuáli sa tomu bránia, ale nacionalizmus je stále pomerne silnou súčasťou nešťastného kvasenia, ktorým Chorvátsko prechádza. Zjednodušené ‘rambo myslenie‘ v kategóriách my a oni zatlačilo Chorvátsko filozoficky ešte hlbšie smerom k Balkánu, ako bolo pred vojnou.“

Ako sa pozeráte na vydanie dvoch chorvátskych generálov na súd do Haagu?

„Spravodlivosť má byť slepá. Každý, kto bráni jej objektivite, snaží sa ju skorumpovať.“

Aká vysoká bola lojalita umelcov Tudjmanovmu režimu?

„Počas Tudjmanovho režimu bola pretvárka ešte väčšia ako za socializmu. Všetko, čo sa robilo, robilo sa v mene vyššieho národného záujmu. Práve preň bola zbedačená krajina a zničená národná kultúra. Primitívny, nevzdelaný a mentálne labilný komunistický generál rozhodoval o tom, čo bolo správne a čo nie - v politike, kultúre, vo filozofii. Viacerí, aj intelektuáli, ho nasledovali.“

Prečo?

„Lebo sa im to vyplácalo.“

Ako sa líšili Tudjmanovi disidenti od disidentov komunizmu?

„Za Tudjmana sa disidenti ignorovali. Za komunizmu boli, naopak, disidenti, ak práve neboli vo väzení, uznávaní. Malo to ukázať, že u nás vládla demokracia.“

Vaše knihy vychádzali najprv v Sarajeve a až neskôr aj v Záhrebe. Prečo?

„Z rôznych dôvodov. Jednak som nepatril k nijakej skupine, jednak som otvorene vyjadroval antinacionalizmus a antikomunizmus. Mnohonárodné Sarajevo bolo liberálnejšie než iné časti Juhoslávie.“

Ako sa dá interpretovať názov vášho románu Perly pre Karolínu?

„V podstate to znamená Perly hodené Karolíne. Je to príbeh o básnikovi, ktorý vládne slovom, a o političke, ktorá tieto slová zasa zneužíva. Básnika stále láka slúžiť zlému pánovi - politike. To hlavné na tomto románe však, dúfam, nie je politická téma.“

Sú Chorváti čítajúcim národom?

„Vôbec nie. Súčasťou balkanizácie je aj to, že knihy sú v Chorvátsku ešte menej podstatné ako pred desiatimi rokmi.“

Je niekto zo slovenských a z českých autorov v Chorvátsku známy?

„Pred rokmi bol v Chorvátsku zo slovenských spisovateľov najváženejší Milo Urban. Dnes sa popularita vyrába i meria počtom objavení sa na televíznej obrazovke. Z tohto pohľadu som aj ja teraz veľmi populárny, ale trvá to asi tak týždeň. Pred rokom bol veľmi populárny český spisovateľ Michal Viewegh. (Na základe jeho románu Účastníci zájezdu chystá chorvátska televízia spolu s Českou televíziou koprodukčný seriál - pozn. red.) V Záhrebe vychádza Milan Kundera - ale je ešte českým spisovateľom? Už asi nie.“

Ktorých slovenských spisovateľov ste prekladali?

„V sedemdesiatych rokoch som prekladal texty do pomerne skromnej antológie, ktorá zahŕňala autorov ako Tatarka, Rúfus, Ťažký, Válek, Sloboda či Vilikovský. Nedávno bol v časopise Forum uverejnený výber poézie autorov, ktorí sa zúčastnili na literárnom sympóziu Zagrebački razgovori.“

Koho z našich máte najradšej?

„Dominik Tatarka mal na mňa výrazný vplyv pre svoju opozíciu proti politike. Viaceré slovenské romány by si zaslúžili byť preložené do chorvátčiny, ale ak by som mohol, začal by som novelou Dobroslava Chrobáka Drak sa vracia. Ja sa tiež stále vraciam k slovenskej literatúre - napríklad Viliam Klimáček, ktorého hru Nuda na pláži som prekladal, je výborným spisovateľom.“