ovali? Ako chudobná rodina. Takmer nikde.

Do sveta so Shakespearom

S výnimkou našej doteraz azda medzinárodne najúspešnejšej produkcie nitrianskeho Divadla Andreja Bagara Shakespearovho Macbetha, ktorá sa nedávno vrátila z festivalu v poľskom Gdansku, niekoľkých vycestovaní Štúdia tanca z Banskej Bystrice, účasti divadla Stoka na New Yorskom festivale Fringe, či júnovej účasti BDT na festivale v nemeckom Ravensburgu, naše profesionálne divadlo skutočne neminulo veľa na cestovné náklady. Ani tentoraz sme sa nekvalifikovali do Avignonu, hoci bol tento prestížny festival zacielený na východnú a strednú Európu. Francúzi mali možnosť zoznámiť sa s divadlom Rozmaitosci z Varšavy, s prácou mladého maďarského režiséra Árpáda Schillinga a s ďalšími Východoeurópanmi, medzi ktorými však Slováci neboli. Nie je zhoda okolností, že tak Schilling, ako aj Teatr Rozmaitosci boli prezentovaní na minuloročnej Divadelnej Nitre. Práve tento náš festival viaceré súbory oceňujú ako dobrý odrazový mostík pre ďalšie zahraničné hosťovanie. Žiaľ, festivalovú pružinu nateraz viac využili zahraničné ako slovenské produkcie.

Turisti nevideli takmer nič

Ale ani naopak to nateraz priveľmi nefunguje. Zahraničný turista nemá počas veľkých divadelných prázdnin uvidieť takmer nič zo slovenskej divadelnej produkcie. Zatiaľ sa našim divadelným manažérom (s výnimkou aktivít kultúrneho leta) - na rozdiel od nespočetného množstva pražských letných divadelných atrakcií - nezdá reálne investovať do turisticky atraktívneho letného projektu.

Je pravda, že sa divadlá už pomaly začínajú pripravovať na začiatok riadnej sezóny, veď prvá premiéra v SND, Portugália maďarského autora Zoltána Egressyho, bude už 8. septembra. Zvýšil teda v tichu pred sezónou aspoň čas na nejaké upratovanie? Bežné marketingové akcie sa s obľubou odvolávajú na novinky a zlepšenia. Budú divadelníci aj naďalej považovať akékoľvek inovačné stratégie za doménu trápnej komercie, zostane všetko po starom, ako sú na to už zvyknuté uvádzačky, požiarnici, technici i riaditelia, alebo budeme môcť v nasledujúcej sezóne predsa len na niečo malé zavesiť visačku „new“?

Nové by bolo, keby

Novým by napríklad bolo, aby len pôvodne letné divadlo Aréna, umiestnené v krásnom prostredí Sadu Janka Kráľa malo atraktívnu prázdninovú dramaturgiu. Novým by bolo, ak by divadelne či hudobne ožili lode na brehu Dunaja podobne ako tá, ktorú v rámci Prahy 2000 sprevádzkovali bratia Formanovci.

Nevídanou inováciou, v našich úzkoprsích podmienkach asi nerealizovateľnou, by bolo, ak by sa bratislavské divadlá dohodli na forme spoločnej propagácie, spoločného predajného miesta, ktoré by mohlo lepšie slúžiť turistom, či jednoducho divadelne nie až tak zorientovaným divákom. Novinkou by boli inštitút „stand-by tickets“ pre tých, ktorí sa rozhodnú pre produkciu v ten deň. Novým by bolo, ak by na Slovensku vznikla otvorená scéna bez stáleho súboru s atraktívnou dramaturgiou v štýle pražskej Archy. Vítaným zlepšením by bolo, ak by študenti VŠMU mali stálu scénu, na ktorej by mohli reprízovať svoje projekty pre širšie publikum, tak ako ich kolegovia z Brna či Prahy.

Viaceré z týchto nápadov by si vyžiadali nemalé finančné prostriedky, je však veľa toho, čo by sa dalo urobiť jednoducho s dávkou zdravého rozumu. Čo tak pridať k letáčiku aj mapku Bratislavy s naznačenou polohou divadla? Alebo sú všetci, i tí, ktorí nie sú z Bratislavy, povinní vedieť, kde sa to-ktoré divadlo nachádza? A čo tak zracionalizovať predaj v bufete počas prestávok, aby sa ušlo aj tým, ktorí nevybehnú zo sály ešte pred skončením dejstva?

Priestor pre kreatívny manažment by sa v našom divadelníctve určite našiel. Ale možno kdesi v skryte duše túžime zostať krajinou, kde ani cesta na letisko nie je označená medzinárodným Airport.

ZUZANA ULIČIANSKA