Označenie pop je dostatočne široké na to, aby sa doň vtesnali kolovrátkové rýchlokvasené odrhovačky, ktoré možno začuť predovšetkým od kolotočov v lunaparku, i neprvoplánová hudba pre vnímavých poslucháčov. Preto je vždy po úvodnej kategorizácii vhodné zaradiť i vysvetľujúci dôvetok či prívlastok. V prípade britského dua No Man a ich albumu Returning Jesus sa mi zdá najvýstižnejší prívlastok progresívny ambientný pop čerpajúci inšpiráciu v džeze, elektronickej hudbe, rocku i folku.

Vokalista Tim Bowness a multiinštrumentalista Steve Wilson sa na hudobnej scéne objavujú už od konca osemdesiatych rokov, keď ešte v rozšírenej zostave nahrali niekoľko skladieb pod názvom No Man Is An Island. Neskôr názov zjednodušili a konečne po nezhodách s labelom One Little Indian vydali v roku 1992 debutový album Lovesighs - An Entertainment. V počiatkoch kapela koketovala s elektronickou tanečnou hudbou, ktorej postupy bohato využívala v kombinácii so silnou melodikou a osobnými textami. Napriek niekoľkým úspešným singlom sa No Man nedostali do širšieho povedomia, ale vytvorili si veľmi stabilnú poslucháčsku základňu. Jedným z dôvodov je práve to, čo duo proklamuje na svojej stránke - hudbu považujú predovšetkým za vyjadrovací prostriedok, nie strojček na výrobu peňazí.

Aktuálny album Returning Jesus ponúka to, čo v rôznych obmenách možno nájsť už v predchádzajúcej tvorbe No Man - dospelý pop zbavený klišé a nahlúplych textov. Ich hudba však medzičasom ešte dozrela. Deväť skladieb sa nesie v pomalých tempách, prevažuje sporá, no o to účinnejšia vzdušná inštrumentácia. Cítiť tu vplyv Japan či Talk Talk, hlas Tima Bownessa dokonca chvíľami pripomína Marka Hollisa. Krehké klávesové plochy sú doplnené o džezovú trúbku, sláčikové nástroje či dychovú sekciu. Každý nástroj má svoje miesto a dostatočne veľký priestor. Melodické linky sa často objavujú v náznakoch, úspornosťou pripomínajú osobné a stručné Bownessove texty. Vzniká tak veľmi svojská a príjemná atmosféra, ktorá akoby dostávala svojho poslucháča mimo času a priestoru.

Returning Jesus je skvelý album. Vyžaduje si síce pozornosť, no v tomto prípade ide o návratnú investíciu. Dokazuje nielen výnimočné postavenie No Man v rámci britskej popmusic, ale i fakt, že ide o jednu z najnedocenenejších kapiel svojej doby.

JAROSLAV RIDZOŇ