vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti Jozefom Šátekom je dôsledkom mocenských intríg, ktoré na vládnucom dvore v Bratislave prerástli všetky únosné medze.
Milan Hanzel sa chce asi očistiť v očiach predsedu HZDS Vladimíra Mečiara za policajný zásah v Elektre a za tolerovanie niektorých nie veľmi kvalifikovaných trestných stíhaní ľudí z jeho politického košiara, a preto porušuje všetky zásady pri narábaní s informáciami, ktoré by mohli viesť k začatiu trestného stíhania Jozefa Šáteka. Generálny prokurátor totiž nesmie verejne špekulovať o tom, že ak niečo potvrdia odtajnené nahrávky telefonických rozhovorov, začne stíhať šéfa odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti. Podobne postupovali aj generáli exminister vnútra Ladislav Pittner a bývalý šéf vyšetrovateľov Jaroslav Ivor, ktorí svojho času týždeň čo týždeň ohlasovali, aké trestné stíhania sú pripravené, respektíve verejnosti čítali uznesenia o obvinení ešte pred tým, ako sa o tom dozvedeli stíhané osoby a ich právni zástupcovia.
Z tohto hľadiska je logické, že Jozef Šátek podáva trestné oznámenie na Hanzela. Treba však dodať, že Šátek sa stal len obeťou systému, ktorý sám pomáhal budovať. Bol to totiž on, kto ticho toleroval mediálnu propagandu Pittnera a Ivora založenú na politickom zneužívaní informácií o výsledkoch práce jeho odboru. Za účelom politickej škandalizácie dokonca unikali zo Šátekovho odboru informácie niekedy aj priamo. Keď sa táto metóda začína obracať proti nemu samému, inštinktívne volá po dodržiavaní princípu prezumpcie neviny. Obnovenie rešpektovania tejto zásady bude stáť nemálo úsilia, pretože vo vedomí verejnosti sa pre intrigy na politickom dvore stala škandalizácia cez trestné právo úplnou samozrejmosťou.
