Dvadsaťpäťročný debutant Justin Kerrigan dostal po niekoľkých úspešných krátkych filmoch ponuku režírovať celovečernú snímku. S produkciou mu pomohla nová spoločnosť Fruit Salad Films a výsledkom je úspešný Human Traffic, ktorý je ďalším britským filmom o mladej generácii tráviacej voľný čas na house parties.
Jip, Lulu, Koop, Moff a Nina sú obyvatelia Cardiffu, ktorí nenávidia svoju prácu a obdobie od pondelka do piatka považujú za nevyhnutnú výplň medzi hedonistickými víkendmi. Počas týchto dní týždňa je dôležité zarobiť dosť peňazí na párty a vydržať bez ujmy pod nadvládou tyranizujúcich zamestnávateľov či rodičov. Aby sa v piatok na 48 hodín v sprievode extázy mohli konečne vydávať do farebného sveta plného hudby, tanca a radosti.
Human Traffic je podobne ako Trainspotting generačným filmom pre tých, čo ešte nezabudli, aké ťažké je byť mladým. Heroín nahradili pilulky extázy a škótsky Edinburgh waleský Cardiff. Vďaka extáze je film odľahčenejší a aj paranoja po vytriezvení je preto o čosi veselšia. Pôvod hrdinov ocenia najmä tí, ktorí si chcú vychutnať ich prejav v pôvodnom znení, čo bolo v prípade Trainspottingu dosť náročné.
Dej filmu je veľmi jednoduchý a sporý, no napriek tomu je Human Traffic veľmi dynamický a má svižný spád. Stojí predovšetkým na epizódkach o problémoch hlavných protagonistov, ktoré sa obmedzujú na chvíľkovú impotenciu, žiarlivosť či paranoju. Vzniká tak zábavná mozaika plná trpko-duchaplného humoru a chemicko-tanečných radovánok. Hlavne tie vďaka zaujímavému spracovaniu vyrovnávajú absenciu príbehu. Na malej ploche nájdete pomerne veľké množstvo zábavných scén a filmárskych ozvláštnení. Či už je to Moffovo nedeľné stretnutie s Realitou, performance alternatívnej britskej hymny alebo Kipova retrospektíva sexuálneho zlyhania.
Vzhľadom na to, že chemické povzbudzovadlá hrajú spolu s päticou hrdinov nezanedbateľnú úlohu, nemohol sa Kerrigan vyhnúť ani tomu, aby zaujal postoj k drogám. Urobil to veľmi elegantne a vtipne. Human Traffic nie je oslavou extázy, no nepodáva ani skreslené informácie, ako to často robia – pochopiteľne, britské – médiá.
Celých 99 minút je takmer bez výnimky prešpikovaných výbornou hudbou. Soundtrack tvoria prevažne príspevky elektronických tanečných projektov, medzi inými Fatboy Slima, Underworldu či Orbitalu. Obstojí i samostatne a v budúcnosti bude pravdepodobne jednou z podarenejších vzoriek tanečnej hudby deväťdesiatych rokov.
Human Traffic vám síce nepovie nič, čo by ste už nevedeli, no napriek tomu si určite zasluhuje vašu pozornosť. Nie je totiž kópiou žiadneho zo svojich predchodcov a výborne sa pri ňom zabavíte.
JAROSLAV RIDZOŇ
(Autor je študent dramaturgie a scenáristiky na VŠMU)
