Keď v roku 1999 navštívil pápež Ján Pavol II. Áziu, modlil sa, aby „sa zožala veľká žatva na poli obracania duší na vieru na tomto obrovskom a dôležitom kontinente“. Postaviť kríž v Ázii si však žiada viac než modlitbu. Misionárske hnutie tu totiž mnohí považujú za ohrozenie náboženských režimov alebo za modernú a škodlivejšiu formu kolonializmu.
Úrodná zem v Číne
Čína sa stala živnou pôdou misionárov, lebo komunizmus prestáva byť jedinou a nenahraditeľnou ideológiou. Mnohí Číňania sa v snahe nájsť si duchovnú potravu vracajú k tradičným vieram, ale aj k moderným kvázináboženským skupinám.
Vierovyznanie sa stále obmedzuje na päť štátom uznaných cirkví a obracanie na vieru je prísne zakázané. Čína má 10 miliónov registrovaných protestantov a štyri milióny veriacich sú v oficiálnej čínskej katolíckej cirkvi, ktorá neuznáva pápeža. Ďalšie milióny ľudí sú však v ilegálnych cirkvách a modlitebných zhromaždeniach. Tie často fungujú vďaka misionárom zo zámoria, ktorí sa vydávajú za učiteľov alebo turistov. Najmenej 14 kresťanských siekt úrady podľa Informačného centra pre ľudské práva a demokraciu so sídlom v Hongkongu označujú za „kulty zla“. To ich priraďuje k zakázanému duchovnému hnutiu Falun -kung a umožňuje tvrdé tresty pre prívržencov a organizátorov.
Tradícia v Indonézii
Indonézia je najväčší moslimský štát na svete. Oficiálne však krajina uznáva a zdanlivo chráni aj iné náboženstvá. Do jej východnej časti sa dostali misionári v 16. storočí, dávno po tom, ako na tieto ostrovy priniesli arabskí obchodníci islam. Na Irian Jaya, známom tiež ako Západná Papua, misionári letecky zásobujú izolované oblasti, školy a kliniky. Niektoré zahraničné kresťanské skupiny zasypali Bibliami Moluky, kde umierajú tisícky ľudí v náboženskej vojne medzi kresťanmi a moslimami. To vyvolalo obvinenia zo zasahovania do vnútorných vecí.
Prísnejšie proti darcom
Ústava Indie považuje všetky cirkvi za rovnocenné. Politickí liberáli a cirkevní aktivisti však poukazujú na sériu útokov na kresťanských duchovných a misionárov v posledných rokoch. „Zahraniční misionári ako za britskej éry dnes neexistujú,“ hovorí Ipe Jospeh, generálny tajomník Národného koncilu cirkví v Indii. Podľa neho sú v krajine len pracovníci nevládnych organizácií, z ktorých väčšina bojuje proti nevzdelanosti a chudobe. Naopak, v severovýchodných, prevažne kresťanských štátoch indického zväzu, kde pôsobia násilné separatistické hnutia, pôsobí asi 1000 hinduistických misionárov.
Otec Dominic Emmanuel z katolíckej arcidiecézy v Dillí odmieta obvinenia, že kresťania cez školy a zdravotnú starostlivosť chytajú do osídel svojej viery chudobných. Keby to bola pravda, podiel kresťanov v populácii by vzrástol, tvrdí. Od sčítania ľudu v roku 1951 však klesol počet kresťanov z 2,8 na 2,34 percenta.
Vláda v súčasnosti pripravuje zákon sprísňujúci kontrolu toku humanitárnej pomoci zo zahraničia. Milióny príslušníkov indickej elity však boli vychovaní v kresťanských školách. (reuters, zah)
