Jeden z najznámejších lídrov korzických nacionalistov Francois Santoni neúnavne bojoval za amnestiu pre korzických separatistov, aj keď by ochránila pred trestom aj vrahov jeho priateľa Jeana-Michela Rossiho. Santoni a Rossi minulý rok spoločne vydali knihu o prepojení korzických nacionalistov s ozbrojenými gangmi a podsvetím. Rok po Rossiho smrti Santoniho stretol rovnaký osud. Neznámy muž ho včera zastrelil počas svadobnej hostiny v Monaccia d‘Aulléne.
Santoni bol zároveň ostrým kritikom plánu francúzskeho premiéra Lionela Jospina. Ten sa s korzickou reprezentáciou vlani dohodol na rozšírení autonómie Korziky na úroveň, akú nemá žiaden iný francúzsky región. Plán schválil už v máji francúzsky parlament, medzi politikmi však má stále veľa odporcov. Pre Jospina je to jeden z tromfov v budúcoročných prezidentských voľbách - ak bude fungovať v praxi.
Santoniho smrť prihráva Jospinovým odporcom, ktorí tvrdia, že keby Korzika dostala zajtra samostatnosť, padla by do rúk mafie. Opozícia teraz vyzýva premiéra, aby zmenil prístup k ostrovu. „Tým, že privilegoval násilnícku menšinu, Matignon (sídlo premiéra - pozn. aut.), otvoril cestu tomuto druhu vrážd a niet dôvodu myslieť si, že prestanú,“ vyhlásil bývalý minister vnútra Jean Pierre Chevénement, ktorý minulý rok na protest proti ústupkom premiéra voči nacionalistom vystúpil z vlády. Jospinov plán predpokladá okrem iného povinné vyučovanie korzického jazyka, daňové výnimky a právo korzického parlamentu schvaľovať vlastné zákony, aj keď sú v rozpore s celofrancúzskymi.
Santoni bol bojovníkom v čase, keď Paríž presadzoval „politiku tvrdej ruky“. Sám sa priznal, že „má na rukách krv“. S Cuncoltou Naziunalistou, politickým krídlom Frontu národného oslobodenia Korziky (FLNC), ktorá sa priznala k väčšine atentátov, sa pred tromi rokmi rozišiel. Predtým bol jeho generálnym tajomníkom.
Keď Paríž ponúkal možnosť dohody, Santoni sa aktívne zúčastňoval na vyjednávaniach. Jeho nová strana Presenze Naziunale sa však nikdy nedištancovala od skupiny Armata Corsa, ktorá sa od svojho založenia pred dvoma rokmi priznala k trom vraždám a dvadsiatim atentátom. Práve Armata Corsa bola pripravená vynútiť si atentátmi vyšetrenie smrti Santoniho priateľa Rossiho, obete korzického podsvetia. Posledné mesiace Santoniho života boli poznačené spormi so súčasným vodcom nacionalistov Jeanom Guyom Talamonim, ktorý podpísal dohodu s Jospinom. Vo svojej knihe Santoni s Rossim obvinili nacionalistov z pašovania drog a zbraní. Tvrdili, že násilie na Korzike sa nemá pripisovať odporcom Paríža, ale mafiánskym praktikám a sporom medzi separatistickými skupinami, v ktorých má prsty aj francúzsky štát.
KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ
