Nie príliš priaznivo sa vyjadruje posledný sovietsky prezident Michail Gorbačov o svojom nástupcovi Borisovi Jeľcinovi. „Mal som ho poslať do nejakej banánovej republiky,“ povedal vo štvrtok na tlačovej konferencii k 10. výročiu pokusu o politický puč na adresu svojho záchrancu.

Jeľcin bol však hlavne Gorbačovov veľký rival. Otec perestrojky mu dodnes nemôže zabudnúť, že urýchlil rozpad Sovietskeho zväzu - vraj aby sa Rusko so svojimi nerastnými zásobami mohlo rýchlejšie rozvíjať. Jeľcin počas svojej osemročnej vlády „nenastúpil cestu upevnenia demokratických výdobytkov“ perestrojky, tvrdí dnes. Osobne vraj Jeľcina nevidel od decembra 1991, keď dostal 24 hodín na to, aby opustil Kremeľ.

Gorbačov, naopak, nešetril chválou Vladimira Putina. Podľa jeho slov má súčasný ruský prezident správnu stratégiu a koná v záujme väčšiny Rusov. Gorbačovova sociálnodemokratická strana podporí Putina v ďalších prezidentských voľbách. „To, čo dokázal za posledný rok, ma inšpiruje… Páči sa mi opatrnosť, s ktorou Putin pracuje na zavedení sociálnych a ekonomických reforiem.“

Pokus o puč dnes Gorbačov hodnotí ako snahu skupiny ľudí presadiť vlastné ambície pod zásterkou boja za záchranu ZSSR. História hovorí, že to bol odvážny zásah Jeľcina, čo v roku 1991 zabránilo tvrdému jadru komunistov otočiť kolesom dejín a potlačiť tak perestrojku, ako aj ambície republík osamostatniť sa. Jeľcin, vtedy prezident Ruskej federatívnej republiky, ktorá bola súčasťou ZSSR, zápalistými prejavmi o demokracii zmobilizoval verejnosť. Rusi v Moskve a v Leningrade vyšli do ulíc, armáda proti nim nezasiahla a dezorientovaní pučisti sa napokon svojho pokusu vzdali.

Jeľcin svoj triumf vychutnal až do dna - na území Ruska celkom zakázal komunistickú stranu ZSSR. Gorbačov rezignoval na post generálneho tajomníka strany a v decembri opustil kreslo prvého a zároveň posledného prezidenta ZSSR. Ešte v tom roku v decembri sa Sovietsky zväz rozpadol. Jeľcin sa stal prvým prezidentom nezávislého Ruska - bol ním osem rokov. (bj)

(Viac v pondelkovom vydaní SME)