Fínskeho filozofa von Wrighta (1916) sme dosiaľ poznali predovšetkým ako Wittgensteinovho editora a monografistu. Von Wright bol v Cambridgei jeho žiakom, neskôr i spolupracovníkom a nástupcom.
Výber je rôznorodý, predstavuje šírku von Wrightových záujmov. Úvodná esej je venovaná pamiatke českého filozofa Jana Patočku. Von Wrightove otázky krúžia okolo tém ako moc a poznanie, moc a veda a aj nová, aktuálna definícia súčasného humanizmu. Vedci (a aj filozofi) tvoria elitu spoločnosti, musia teda nutne niesť i vyšší podiel zodpovednosti za jej smerovanie.
Von Wright takmer vždy aplikuje úvahy na politické systémy, analyzuje súčasný stav, upozorňuje na nebezpečenstvo a pokúša sa i o určitý druh prognostiky. Takto je poňatá aj stať Berďajev.
Nikolaj Berďajev (1874–1948) poznal režimy autoritatívne i fundamentalistické a podrobil ich zásadnej kritike. Zlo a jeho metamorfózy však hľadal v kacírstvach súčasného sveta, ktorý odmietal, vedený pravoslávnou víziou nového stredoveku. Rovnako odmietal modernizmus a zbožňovanie techniky, strojov a vynálezov. Napokon, bol jedným z prvých, kto vo svojom diele podrobil zdrvujúcej kritike kapitalistickú, ale i komunistickú predstavu o ľuďoch vo veku strojov. Podal dôslednú analýzu ruského myslenia, ale i módneho fenoménu „ruskej duše“ – konštatoval, že ruskú filozofiu dejín charakterizujú hlavne apokalyptické črty a eschatologické tóny a podtóny – a mesiášstvo Východu a Dostojevského dielo ako predboraz budúcich katastrof. „Ak koniec Sovietskeho zväzu pripomína Smerďakovovu samovraždu, čo si potom myslieť o osude, ktorý čaká prežívajúcu svetovú veľmoc, keď v nej trhové sily dostanú voľný a ničím neobmedzený herný priestor?“ pýta sa von Wright.
Najaktuálnejšou a svojím spôsobom najdôležitejšou je stať Provokatívny pesimizmus. Von Wright hovorí o nutnosti „ekologického svedomia sveta“ a aj o jej nežiaducom dvojníkovi – „ekologickej hystérii“. Varuje pred globalizáciou a hovorí o potrebe vytvoriť zvrat v onom šialenstve raz navždy naštartovaného ekonomického rastu, ktorý vraj bude záchranou a všeliekom na neduhy sveta.
„My obyvatelia priemyselných krajín, sa musíme jednoducho stať priemerne chudobnejšími, aby rastúca polarizácia medzi priemyselnými a rozvojovými krajinami, ale aj medzi občanmi prvej a občanmi druhej kategórie v priemyselných krajinách úplne nedestabilizovala pomery na našej planéte,“ tak znie jedna z dôležitých výziev tejto knihy. Za pravdu mu dáva napríklad ono neuveriteľné, zle maskované rasové triedenie cestujúcich do Anglicka na pražskom letisku.
„S trochou zveličenia možno povedať,“ píše von Wrihgt, „že myšlienkový model, ktorý tvorí základ Európskej únie, je umocnením a rozvinutím práve tých výrobných a spotrebných vzorcov, ktoré sproblematizovali globálnu ekonomickú rovnováhu.“ Obávam sa, že filozof bude nevypočutý.
Autor: JIŘÍ OLIČ (Autor je básnik, literárny a výtvarný kritik)
