Dielo pytliakov. Pre rohy hrozí niektorým druhom nosorožcov vyhynutie.
Hoci zrohovatený výrastok na nose je rovnakého pôvodu ako kopyto, srsť či ľudské vlasy a nechty, je opradený legendami. Ľudia veria v jeho zázračné vlastnosti. Napríklad, že ide o účinné afrodiziakum. V Južnej Kórei lekári bežne využívali rozomleté rohy pri liečbe epilepsie, horúčky, na hojenie rán, dokonca tvrdili, že nimi možno vyliečiť AIDS. V Číne si nimi posilňujú organizmus a veria, že ide o protijed. Pohár vyrobený z nosorožca vraj dokáže zneškodniť jed v nápoji. Pre Arabov boli rohy nosorožca zase odpradávna symbolom spoločenského postavenia, využívali ich tiež na výrobu ceremoniálnych dýk.
Aj v Európe a USA boli veľmi populárne umelecké a úžitkové predmety z rohov, dokonca istý čas slúžili ako výzdoba interiérov luxusných áut. Pozitívnym dôsledkom krachu na newyorskej burze bolo, že táto móda sa rýchlo skončila.
Hoci dnes existuje washingtonský dohovor, ktorý zakazuje voľný obchod so zvieratami, rastlinami, ale aj predmetmi vyrobenými z ohrozených druhov, je stále veľa ľudí, ktorí ho nerešpektujú. A tak, hoci sú nosorožce na pokraji záhuby, pytliaci dodnes poľujú na ich rohy. Na jednom kilograme môžu totiž zarobiť až desaťtisíc dolárov.
Boj medzi pytliakmi a ochrancami prírody stále napreduje. Taktiky sú rôzne. Od osobných strážcov pre každé najohrozenejšie zviera, až po nápad nosorožce uspať a odborne im rohy odrezať. Lenže, pytliaci zabíjali aj bezrohé zvieratá, či také, ktorým rohy iba dorastali. Okrem toho, nosorožce rohy nemajú na ozdobu, potrebujú ich na vlastnú obranu, ochranu mláďat i získavanie potravy. Dnes sa im teda dávajú do rohov mikročipy, ktoré umožnia ich identifikáciu. (bd)
