„Vždy mám pri sebe fľašu minerálky, džúš, alebo si uvarím čaj. Zaženiem tak najväčší hlad,“ hovorí Zita Furková.
Aj keď sa narodila v znamení Rýb, na svojom tanieri ich nemusí mať často. Radšej dá prednosť bielemu mäsu a zelenine. A hoci sa pritom ZITA FURKOVÁ nestala vegetariánkou, práve zo zeleniny pripravuje najrozmanitejšie jedlá. Dokonca i také, ktoré si bez kúska mäsa zvyčajne ani nevieme predstaviť.
„Vynikajúci je guláš z brokolice či z karfiolu, perkelt z baklažánu alebo z akejkoľvek inej zeleniny. Výborne chutí zapečená cukina, najrozličnejšie šaláty. Len treba zapojiť fantáziu a mať odvahu skúsiť to.“
Zita Furková sa málokedy drží receptov z kuchárskych kníh. Vždy radšej experimentuje a občas si ani nepamätá, čo do ktorého jedla dala. To isté platí, keď vchádza do kuchyne – málokedy presne vie, čo bude variť. ,,Samozrejme, keď chystám oslavu, všetko si vopred naplánujem, nakúpim. Ale inak sa nechám inšpirovať tým, čo v kuchyni nájdem.“
Jedine pagáčiky
Dcéra Zity Furkovej je už veľká a študuje v zahraničí, herečka sa preto pokojne zaobíde bez každodenného varenia.
,,Navyše, pri množstve práce, ktoré mám, by to zrejme ani nebolo možné. Varím vtedy, keď viem, že mi jedlo zlepší náladu. Alebo keď ním niekoho poteším.“
Jediné, čo od nej nemožno čakať, je pečenie.
,,Keď bola naša Nina malá a chcela niečo sladké, radšej som jej urobila banán v čokoláde alebo pohár s ovocím. Hoci, vedela som aj bábovku a raz som jej k narodeninám dokonca upiekla tortu. Tvar sa veľmi nevydaril. Pagáčiky však viem veľmi dobre. Bryndzové, oškvarkové, syrové.“
Od svojich pätnástich rokov bola Zita Furková preč z domu. Mama ju teda nemala kedy učiť.
,,Teraz viem, že je to škoda, pretože bola fantastická kuchárka. Takú štrúdľu, ako robila ona, som už nikdy nikde nejedla.“
Slepý guláš
Vareniu sa Zita Furková priučila až na internáte. A keďže peňazí ako študenti veľa nemali, dodnes si pamätá, ako si chystali slepý guláš bez mäsa.
„Základom sú zemiaky, cibuľa, mletá červená paprika, majoránka, kmín. Všetko povaríte vo vode a o chvíľu môžete jesť. Je to výborné jedlo, občas ho preto robievam i dnes. Alebo polievka – chlebovka. Hotová takmer z ničoho. Z vody, cibule, kôrok chleba, maggi kocky, pridám cesnak, zemiaky.“
Keď ju na internáte prvý raz navštívil budúci manžel, pripravila mu ľadvinky na cesnaku. „Veľmi mu chutili, preto doteraz neviem, či druhý raz prišiel za mnou alebo za ľadvinkami.“
Zita Furková nepatrí ku kulinárskym expertom, ktorí vyhľadávajú exotické jedlá. „Dokážem ich oceniť, ale myslím si, že medzi našou a francúzskou pečenou kačicou nie je žiadny rozdiel.“
Na tanieri má rada skôr jednoduchšie veci. Okrem zeleninových jedál však, bohužiaľ, aj tie nezdravé. Pečenú kačku – najlepšie s červenou kapustou a zemiakovými knedľami alebo zemiakovými lokšami, segedínsky guláš, bryndzové halušky. Pri prílohách dáva prednosť ryži pred zemiakmi a keď je to len trochu možné, nevynechá polievku.
K menej obľúbeným jedlám patria ryby a všetky morské potvory.
,,Keď sme boli s manželom a dcérou v Benátkach, priniesli nám polievku, z ktorej trčali klepietka a fúzy. Radšej som si dala vynikajúcu suppu di verdure, čiže zeleninovú polievku.“
Žiadne diéty
Zita Furková taliansku kuchyňu miluje. Aj preto, že sa v nej akosi prirodzene dodržiavajú zásady zdravej výživy.
„Pri varení nepoužívam masť, ale iba slnečnicový a olivový olej. U nás nenájdete ani salámu či klobásu. Prednosť dávame kuraciemu a morčaciemu mäsu. Samozrejme, občas zhreším. Potom mám chvíľu výčitky svedomia.“
To sa stane najmä vtedy, keď je v strese. Vtedy nemá čas pravidelne jesť a je aj hladnejšia.
„Pred tromi rokmi sa mi na liečení podarilo pekne schudnúť. Mala som totiž pravidelnú stravu, pokoj. Cvičila som, a za týždeň bolo päť kíl dolu. Pritom bez hladu.“
To je aj dôvod, prečo Zita Furková odmieta diéty. Hoci ich kedysi niekoľko absolvovala, pri svojom boji s nadváhou sa dnes radšej usiluje udržiavať pravidelný rytmus jedenia, dáva prednosť menším (hoci častejším) porciám jedla a dbá na to, aby suroviny, z ktorých varí, mali menej kalórií. „Snažím sa. Lepšie povedané, SNAŽÍM SA.“
Chladnička ako nepriateľ
Darí sa jej dodržiavať pitný režim. ,,Vždy mám pri sebe minerálku, džús, alebo si uvarím čaj. Keď nie je čas jesť, ľahko si takto zaženiem najväčší hlad.“
A snaží sa aspoň raňajkovať. Keď bola dcéra malá, všetci traja sa aspoň raz denne stretli pri spoločnom jedle: ,,Malo to svoje čaro.“
Najväčšie problémy robí Zite Furkovej večer. Po predstavení býva veľmi hladná.
,,Vtedy je chladnička mojím úhlavným nepriateľom. Neodolám, otvorím ju a zjem aj to, čo by som nemala. Už to však nebýva tak často ako kedysi. Mám pripravené niečo málo kalorické. Výborné sú jablká, aj sušené. Najdôležitejšie je však počúvať svoje telo. Iste, nie vždy sa to dá. Ale dlhodobo bojovať s tým, čo nám telo hovorí, sa neopláca. Môže to vyústiť do mnohých chorôb, a to si nikto z nás neželá.“
Ale na záver dodáva: ,,Aj tak je najlepšie najesť sa.“
MARCELA KOŠŤÁLOVÁ
FOTO SME – PAVOL MAJER
