Slizniaky, na rozdiel od slimákov nemajú ulitu. Na snímke – slizniak najväčší.

FOTO – ARCHÍV

. Najlepšie je znemožniť im prístup k rastlinám. Na to slúžia „ploty“, cez ktoré neprejdú. Najviac ohrozené rastliny (napríklad šalát) je vhodné vysadiť na osobitnú hriadku a celkom ju uzavrieť plôtikom. Von zahnutá časť plôtika musí mať šírku najmenej 3 centimetre a má byť ohnutá v 30-stupňovom uhle. Plôtik si môžeme urobiť z pozinkovaného drôteného pletiva s okami 2,5 až 3 milimetra. Nastriháme pásy široké 12 centimetrov a na dlhšej strane zahneme okraj široký 3 centimetre. Ako oporu použijeme 20 centimetrov dlhý a 3 milimetre hrubý drôt.

Sypanie drevného popola, hrubého piesku a iných materiálov do širokých pásov okolo ohrozenej hriadky prekáža škodcom pri lezení. Po daždi však stráca účinnosť a prekážku treba obnovovať.

Sucho obmedzuje aktivitu slimákov aj slizniakov. Celú plochu hriadky preto polievame ráno, aby povrch obschol, prípadne polievame kanvou k jednotlivým rastlinám. Na malých plochách (parenisko alebo skleník) je osvedčeným vnadidlom pivo. Vhodné nádoby (tégliky od jogurtu) sa zapustia do pôdy a naleje sa do nich pivo. Slimáky priláka vôňa piva, spadnú do nádobky a udusia sa.

Slimáky neznášajú rastliny s výraznou vôňou. Odporúčať preto možno medzisejbu horčice a kapucínky. Účinné sú aj rozsypané, porezané listy z rajčiakov, oregana, majoránu a ligurčeka.

Proti slimákom sa môžeme brániť aj ich zbieraním. Pripravujeme vnadidlá, pri ktorých sa sústreďujú a večer alebo pri daždivom počasí ich pozberáme. Ako vnadidlo poslúži aksamietnica alebo žerucha, ktoré škodcovia uprednostňujú. Vnadidlá umocníme vhodne rozmiestnenými hromádkami kuchynských odpadkov (zvyšky šalátu, zemiakové šupky, listy hlúbovín).

RNDr. JÁN PAVLOVKIN, PhD.