Korene fazule s hrčkami na kyslej (a) a karbonátovej (b) pôde.
KRESBA – AUTOR
Zo strukovín najčastejšie pestujeme v záhradke fazuľu a hrach. Fazuľa vyžaduje na klíčenie semien teploty pôdy nad +10 oC, hrach je chladuvzdorná rastlina a vzchádza už pri +2 až +4 oC. Hrachu sa najlepšie darí pri teplote vzduchu +13 až +18 oC, fazuli pri +16 až +30 oC. Rozdielne sú aj nároky na vodu. Suchomilnejší hrach zavlažujeme iba priamo na pôdu, lebo pri kropení rastlín ich napádajú hubové choroby. Fazuľu zavlažujeme často – postrekom kropíme celé rastliny. V zahustených porastoch kríčkovej fazule nadbytok vlhkosti stimuluje rozšírenie antraknózy a plesne sivej. Antraknóza vytvára hnedé škvrny na strukoch a prenáša sa aj semenom. Pleseň sivá napáda struky fazule, ktoré ležia alebo sa dotýkajú mokrej zeme, a postupne zhnije celá rastlina. Ďalšou chorobou strukovín je padanie klíčiacich rastlín a zahnívanie koreňov. Menej rozšírená je bakteriálna škvrnitosť listov. Struky napádajú a požierajú slizniaky, vošky, strapky, ucholaky, obaľovač hrachový, vtáky a iné škodce.
Kyslá, neštruktúrna, zamokrená a málo prevzdušnená pôda strukovinám škodí, lebo na koreňoch sa vytvára menej hrčkotvorných baktérií, ktoré zásobujú rastliny dusíkom. Pod hrach vápnime pôdu k predplodine. Fazuľa vyžaduje karbonátovú pôdu, alebo priame vápnenie slabo kyslej pôdy – ani na vyvápnenej kyslej pôde totiž neposkytuje dobrú úrodu. Ako základné hnojenie sa odporúča aplikovať (kávové lyžičky na meter štvorcový): 2 až 5 superfosfát, 2 až 4 síran draselný. Pri prehnojení pôdy draslíkom sa vytvárajú zakrpatené struky. Strukoviny vysádzame po koreňovej zelenine, ktorá nebola hnojená kompostom. Na pôdach chudobnejších na živiny sa preto odporúča pred sejbou zapraviť plytko 1 kávovú lyžičku liadku amónnovápenatého na meter štvorcový. Štartovacia dávka dusíka pomáha mladým rastlinám v raste až do vytvorenia koreňovej sústavy s dostatkom hrčkotvorných baktérií.
Doc. Ing. ZOLTÁN BEDRNA, DrSc.
