„Židovský vtip je skôr vážny ako veselý, pri správnom pochopení vyvoláva skôr zamyslenie ako smiech. Odráža totiž každodennú realitu života v diaspóre, tá bola smutná, dalo sa o nej žartovať, ale nie sa na nej smiať,“ hovorí Peter Salner zo Židovskej náboženskej obce.
Židovský vtip sa mení, v minulosti boli terčom posmeškov najmä príkazy a zákazy, ktoré museli veriaci dodržiavať. Dnes však mnohé vtipy prestali byť zrozumiteľné a vypadli zo slovníka, synagógy. „Tí, čo prešli holokaustom, už rezignovali na židovstvo, popreli tradičné hodnoty, judaizmus viac nepraktizujú,“ vysvetľuje Salner dôvod. Moderné židovské vtipy sú aj o golfových ihriskách a konských dostihoch.
Boh sa rozhodol potrestať hriešnika, ktorý hrával golf počas šábesu. Usmernil mu loptičku priamo do jamky hneď po prvom údere. Na otázku archanjela Gabriela, čo to je za trest, lakonicky odpovedal: Komu sa tým môže pochváliť?
Židovské vtipy možno rozdeliť do troch skupín:
O sviatkoch - týkajú sa najmä šábesu, ktorý sa oslavuje každú sobotu, a je spojený s prísnymi obmedzeniami pracovnej aktivity.
Veriaci žid ide cez šábes na pobožnosť a vonku nájde hodinky. Rozmýšľa, ako ich zdvihnúť. Ak ich zdvihne, poruší zákaz pracovať. Nakoniec ich vezme a vloží do vrecka so slovami - keď už idete na šábes, poďte so mnou.
O medziľudských vzťahoch - sú založené na hľadaní nových významov slov a na logike.
Dvaja poslucháči rabínskej školy sa hádali, či je možné pri štúdiu talmudu, svätej knihy, fajčiť. Požiadali o rozsúdenie rabína. Na otázku prvého, či pri štúdiu talmudu možno fajčiť, odpovedal nie. Vtedy druhý povedal: „Otázka bola položená zle. Chceli sme sa spýtať, či možno pri fajčení študovať talmud.“ Vtedy rabín odpovedal: „Talmud možno študovať vždy.“
O Bohu - s ktorým sú židia v rovnocennom postavení, kritizujú ho často za nespravodlivosti.
Štyria rabíni mali religiózny spor. Jeden sa ocitol v menšine a privolal si na pomoc vyššiu moc. „Ak so mnou Boh súhlasí, nech to ukáže tento strom.“ A strom poskočil. Ostatní nesúhlasili: „Rabínske rozhodnutia sa nikdy neriadili stromom.“ Rovnako reagovali, aj keď sa na podporu rabína začali nakláňať budovy a tiecť rieky naopak. Nakoniec si rabín privolal na pomoc samého Boha. V tej chvíli všetci počuli hlas z neba: „Prečo sa hádate? Má pravdu!“ Na zemi nastala chvíľka ticha a potom jeden z odporcov vyhlásil: „No dobre, ale aj tak je to stále tri ku dvom.“
(haj)
