Kedy sa dostane vaša kniha do škôl ako povinné čítanie?
(Smiech.) „Tá sa do škôl nedostane! Ja sa necítim byť nejakým spisovateľom, robím to pre radosť. Tú knihu som vydal vlastným nákladom niekoľko sto kusov, stálo to niekoľko tisíc korún, mám ju pre priateľov. Teraz na to naozaj nemám čas. Mám predstavu, že keď skončím v politike, budem sa tomu venovať.“
Takže je to aspoň rodinný bestseller?
„Ani to nie. Pre mňa je to len príjemná zábavka, ako sa pohrať so slovom, s nápadmi.“
Byť spisovateľom a zároveň ministrom školstva je ukážkové. Myslíte si, že aj toto mohlo zavážiť pri vašom vymenovaní?
„Nemyslím si. Pokiaľ ste to vy nezverejnili, toto moje hoby nebolo verejne známe, takže určite nie.“
Aké témy v nich prevládajú? Píšete o žiakoch, učiteľoch, alebo v nich rezonujú aj úradníci?
„Povedal by som, že píšem o istej životnej situácii a o zachovaní sa v nej. Napríklad v jednej poviedke sa uvažuje o tom, čo je to odvaha. Opisujem tam osud mladej matky, ktorá má ťažko choré dieťa a opustí ju muž. Odvaha je potom žiť takýto bežný život.“
Žena je pre mnohých spisovateľov inšpiráciou. Aj pre vás? Aj múzou?
„Celkom iste je pre mňa inšpiráciou žena. Ale už je v inej polohe, ako by to bolo pre mladšieho človeka.“
Písaniu kníh sa venuje viac politikov, čítali ste niektorú od kolegov?
„Momentálne čítam hlavne vládne spisy.“ (Smiech.)
Váš priamy nadriadený, premiér Mikuláš Dzurinda, je tiež autorom knihy. Má táto publikácia čestné miesto vo vašej knižnici?
„Musím sa priznať, že ju nevlastním. Žiaľbohu, mám viacero nových kníh, ale nemám čas ich čítať.“
A čo prezidentove knihy?
„Konkrétne nie. Iba menšie výstrižky si pamätám z tlače. Radšej čítam pamäti významných európskych alebo svetových politikov, napríklad Churchillove pamäti.“
Akú literatúru máte najradšej?
„Mal som rád literatúru faktu a históriu. Čo sa týka dejín, mám bohatú knižnicu. Hovorí sa – historia magistra vitae, história je učiteľkou života. Preto ju mám rád.“
Píšete poviedky. Ktorý z poviedkarov je vaším obľúbeným?
„Tak to je jednoznačné – Karel Čapek.“
Poviedky sú populárnym žánrom aj pre krátky a vtipný text. Dá sa aj na vašich poviedkach zasmiať?
„Ja vravím, že moje poviedky sú aj veselé, aj smutné. Jeden môj známy mi povedal, že väčšina sa končí smutne.“
Kedy ste vlastne začali s písaním?
„ Od mladosti som sa pohrával s písaním, potom som sa k tomu sporadicky vracal. Spomínam si, že ako mladý autor som sa raz zúčastnil na literárnej súťaži a dokonca som na nej uspel.“
Cena bola dobrá?
„Ocenenie bolo iba morálne.“
(th)
