Dnes teda nevstupujeme do Európy, lebo do nej patríme už od vekov. Vstupujeme iba do súčasného typu jej politickej organizácie. Robíme tak preto, že to zodpovedá logike nášho doterajšieho dejinného vývoja a iný postup by znamenal jej prerušenie. Vždy doteraz sa tieto prerušenia ukázali byť pre nás škodlivé a odsúdené na neúspech.
Obavy o slovenskú identitu považujem za jalové. Identita sa mení a vyvíja časom a okolnosťami. Len nedávno sme prešli procesom transformácie z totality na demokraciu; z direktívne riadeného hospodárstva na trhové; sociálnej transformácie rozbíjajúcej komunistickú štrukturalizáciu sociálnych statusov; zamieňali sme našu identitu československého občana za občana slovenského. Premena slovenského občana na občana európskeho nás len tak ľahko nezaskočí. Ani nemáme rozumné dôvody brániť sa.
Tí, čo burcujú na takúto „obranu“, konajú zmätočne, nelogicky. Vstupujem do manželstva preto, aby som zmenil svoju identitu starého mládenca na identitu manžela. Musím sa zriecť niektorých svojich staromládeneckých zvykov a prijať zvyky nové. Ani do cirkvi nemôžem vstupovať s výhradami, ktoré by mi zaručovali zachovanie mojej predchádzajúcej identity. Dobrým veriacim sa môžem stať iba vtedy, keď prijmem stanovené zásady a pravidlá života v cirkvi.
Aj do EÚ vstupujeme preto, aby sme k súboru našich identít pridali novú, rozširujúcu a modifikujúcu tento súbor, identitu európskeho občana. Najprv sa však týmito európskymi občanmi musíme stať podľa platných pravidiel európskeho občianstva a iba potom môžeme cez svoju participáciu na ňom aj modifikovať jeho výslednú podobu.
O tom, či a ako túto príležitosť využijeme, sme rozhodli tým najdemokratickejším možným spôsobom, v referende.
