BRATISLAVA – Slováci pracujúci na stredných a vyšších manažérskych postoch sú viac náchylní trpieť duševnou vyčerpanosťou alebo poruchou ako ich kolegovia v zahraničí. Až 48 percent z nich má pocit, že pracovné postupy používané v ich firme im spôsobujú duševné problémy, 18 percent opakovane zaznamenalo zhoršenie zdravia a telesnej kondície ako výsledok dlhých pracovných hodín.
Tento záver vyplynul z celoeurópskej štúdie o komunikácii medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ktorú vypracoval poskytovateľ komunikačných služieb Nextra. Prieskum prebiehal medzi manažérmi na stredných a vyšších postoch v rôznych typoch firiem. Okrem Slovenska sa konal v Británii, Rakúsku, Česku, Nemecku, Taliansku, Nórsku a vo Švédsku.
Okrem Slovákov pociťujú zvýšenú záťaž v práci aj Česi – duševnú vyčerpanosť priznalo 41 percent z nich. Európsky priemer bol pritom len 26 percent.
Napriek tomu má stále viac ako polovica slovenských manažérov (54 percent) pocit, že ich práca nemala negatívny vplyv na ich spoločenský a rodinný život.
Podľa odborníkov na ľudské zdroje vysoké percento ľudí pociťujúcich vyčerpanie z práce súvisí s tým, že naša krajina prekonáva stále istý šok z prechodu na „kapitalistický“ spôsob riadenia, ktorý nastal po príchode zahraničných firiem. „Nie všetci sa ľahko prispôsobujú vysokým nárokovým štandardom, ktoré vyžadujú zahraniční zamestnávatelia. Iné krajiny prešli konfrontáciou so západným kapitalizmom už pred pár rokmi, lebo zahraniční investori tam prišli skôr. U nás to bolo spomalené, a preto je možné, že výsledky súvisia s tým, že len dnes mnohí prežívajú prvé obdobie prechodu na novú formu. Môže to vzbudzovať subjektívny pocit, že je to nezvládnuteľné,“ hovorí psychológ Ján Menkyna, riaditeľ slovenskej pobočky Amrop Jenewein, firmy zaoberajúcej sa poradenstvom v oblasti manažmentu a ľudských zdrojov.
Syndróm vyhorenia, tzv. burn-out alebo psycho-somatické poruchy súvisiace so zamestnaním sa však podľa neho u našich zamestnancov nevyskytujú častejšie ako inde v Európe. „Existujú tu isté kultúrne špecifiká a rozdiely. Záleží na firemnej kultúre a postoji vedenia, ako sa s nimi vyrovnáva. Slovenská pracovná sila však v žiadnom prípade nie je menej výkonná alebo emotívne destabilizovaná,“ hovorí.
(mar)
