vedčia Spojené štáty o tom, že prevencia proti firemným podvodom je v únii dostatočná a európske firmy nepotrebujú byť kontrolované americkými úradmi. Plán EÚ sa chápe ako odpoveď na Sarbanesov-Oxleyov zákon proti firemným podvodom, ktorý bol prijatý v Spojených štátoch. "Integrácia európskych kapitálových trhov vyžaduje, aby sa kvalita auditu v EÚ ešte zvýšila," povedal európsky komisár pre vnútorný trh Frits Bolkestein, ktorý stratégiu navrhol.
"To znamená vychádzať z krokov, ktoré boli podniknuté, zvýšiť dôveru v kvalitu auditu a posilniť nezávislosť audítorov." Európska komisia (EK) chce takto zaviesť v každej z 15 členských krajín nezávislý dozor nad praktikami audítorov a celkovo väčšiu transparentnosť.
Plánované opatrenia by posilnili práva akcionárov, a to tak, že by predstavenstvá firiem niesli spoločnú zodpovednosť za chybné finančné výkazy a museli by informovať o platoch vedenia. Akcionári by tak boli lepšie informovaní a mohli by vetovať príliš veľké odmeny navrhnuté pre niektorých zamestnancov firiem tak, ako to tento týždeň urobili akcionári najväčšej európskej farmaceutickej firmy GlaxoSmithKline.
Opatrenia tiež zahŕňajú prijatie medzinárodných audítorských štandardov do roku 2005 a oznamovanie neaudítorských poplatkov. Washington reagoval na účtovné podvody Enronu z roku 2001 veľmi prísne. Výsledkom je, že sa firmy podnikajúce v USA musia do apríla budúceho roku zaregistrovať na novovzniknutom výbore, ktorý dozerá na podnikové účtovníctvo.
Únia však takéto opatrenia odmietla s tým, že by dvojitá registrácia bola nákladná a pre firmy v EÚ zbytočná. Zo zámeru EÚ dokonca vyplýva, že pokiaľ by Washington nezrušil svoje požiadavky, mohla by európska pätnástka prijať voči americkým firmám podobné opatrenia. "Rád by som našim americkým priateľom oznámil, že naše podnikanie si budeme regulovať sami," povedal Bolkestein.
