
Francúzsky režisér Bertrand Bonello a herečky Celias Catalifoová (vpravo) a Clara Choveauxová. FOTO – REUTERS
Zdá sa, že z tejto nevraživosti budú zrejme ťažiť konkurenčné európske festivaly, zvlášť festival v Benátskach, ktorý v septembri tohto roku údajne ponúkne najkvalitnejší program za posledných dvadsať rokov.
Cannes, ktoré sa v nedeľu 25. mája skončí, keby nemalo Dogville Larsa von Triera, by tento rok žiadnu senzáciu neponúklo. Jeho „nefilm“, ktorý zdanlivú jednoduchosť povýšil na hlavný princíp, zatiaľ v hodnoteniach novinárov vedie. Trojhodinový príbeh sa odohráva výlučne na primitívnej scéne, predstavte si telocvičňu, všetko akoby bolo z Brechtovej hry. Hrozivá látka zakrvaveného amerického mestečka pripomína atmosféru slávnej ranej prózy E. L. Doctorowa Vitajte v zlých časoch. Bezmocná cudzinka na úteku – Nicole Kidmanová – tu nevyhnutne budí nenávisť.
Popri Dogville je najväčším favoritom americký film Elephant, ktorý sa – po dokumentárnom hite Michaela Moora – celkom iným spôsobom pokúsil priblížiť k problému krvavého kúpeľa na americkej highschool. V dlhých záberoch skúma školskú budovu, dlhé miestnosti a chodby, sleduje študentov v banálnosti normálneho školského dňa, občas sa pri niektorých pristaví, vidíme zlomky z ich súčasných príbehov. Všetky sú podrobené nemilosrdnému plynutiu času, než film preskočí do simultánneho rozprávania a vybuchne spolu s prvým výstrelom.
Cannes Francúzom
Jednoznačnou kráľovnou tohto festivalu je tak podľa všetkého Nicole Kidmanová, hoci už znovu odcestovala. Keď tu nie je, fotografi sa musia uspokojiť s Andie McDowellovou, Evou Herzigowou či Liz Hurleyovou, ktoré tiež nevyzerajú zle, ale nijakým zvláštnym filmovým výkonom sa momentálne nevyznamenali.
Francúzskych filmov je v Cannes tento rok toľko, ako nikdy predtým. Najväčším šokom doteraz – doslova – bol film Bertranda Bonella Tiresia s brutálnou scénou s vypichnutým okom. Zahraniční novinári film zatiaľ iba strhali.
Film sa začína spôsobom, na ktorý sú ambiciózni diváci francúzskych filmov zvyknutí: ľudoprázdne, upršané Francúzsko, uprostred neho osamelá, zabudnutá postava, sprevádzaná poetickým komentárom, ktorý môže znamenať všetko alebo aj nič. Praví puristi by nechali film zo dve hodiny takto plynúť, v tomto prípade to však tak nie je. Čoskoro sa ukáže, že hrdina je posadnutý transsexuálmi, a chodí po nich snoriť do Boulogneského lesa. Nájde tam krásnu Brazílčanku Tiresiu (Clara Choveauxová), ktorá súhlasí, že s ním pôjde. Tu sa príbeh zvrtne smerom k dráme o sériovom vrahovi: namiesto sexu Tiresiu zatvorí, ona sa čoskoro bráni a kamera to využije na podrobný pohľad na jej zvláštne telo, ktoré sa časom začne meniť, pretože páchateľ nie je schopný dodať jej hormóny, ktoré potrebuje.
„Aký šok? Celý čas predsa vieme, že Tiresiu bude mučiť a keď sa to napokon stane, začne sa tým zasa ďalší film, ktorý sa však tiež časom stratí,“ povedal Bertrand Bonello.
Festivalu teda vládne duch Francúzska. Francúzske publikum oslavuje francúzske hviezdy: Isabelle Huppertovú, Sandrine Bonnairovú, svoju hlavnú futbalovú manželku Adrianu Karembeuovú, aj keď je Slovenka.
Iste, ešte je tu Meg Ryanová, ktorá sedí v hlavnej porote. Inak je na červenom koberci pred Festivalovým palácom celé Francúzsko v plnej paráde, a viac nikto.
Autor: HANNS-GEORG RODEK