Odmietnuť dedičstvo dedič môže len do jedného mesiaca odo dňa, keď ho súd o jeho práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch odmietnutia upovedomil. Z dôležitých dôvodov súd túto lehotu môže predĺžiť.
Dedičstvo nemôže odmietnuť dedič, ktorý svojím konaním dal najavo, že dedičstvo odmietnuť nechce.
Dedičstvo je možné odmietnuť len ako celok, dedič nemôže časť dedičstva prijať a inú, napríklad dlhy, odmietnuť. Rovnako, ak sa rozhodne dedičstvo odmietnuť, si nemôže určiť podmienky, či k tomu pripojiť výhrady.
Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva nie je možné odvolať. To isté platí, ak dedič vyhlási, že dedičstvo neodmieta.
Za zdedené dlhy dedič zodpovedá do výšky hodnoty nadobudnutého dedičstva.
Ak hodnota nadobudnutého dedičstva výšku zdedených dlhov nedosahuje, dedičia sa s veriteľmi môžu dohodnúť, že im svoje dedičstvo prenechajú. Súd túto dohodu schváli, ak neodporuje zákonu alebo dobrým mravom.
Ak sa dedičia s veriteľmi nedohodnú, pozostalosť je „likvidovaná“. Podstatou likvidácie dedičstva je uspokojenie veriteľov, ktorí prihlásia svoje pohľadávky, z majetku poručiteľa, ktorý je v rámci likvidácie dedičstva speňažený. Dedičia pritom nezodpovedajú veriteľom, ktorí svoje pohľadávky neoznámili (hoci ich na to súd na návrh dedičov vyzval), ak ich pohľadávky už niet z čoho uspokojiť, pretože dedičstvo už bolo „rozobrané“ inými veriteľmi.
