Záhradkári môžu pestovať pomerne veľa odrôd papriky. FOTO – ARCHÍV
Ako sa v nových druhoch zeleniny zorientovať?
„V platnej Listine registrovaných odrôd je zapísaných 48 druhov a okolo 1500 odrôd zeleniny. Asi 95 percent z toho pochádza zo zahraničia. Pri niektorých druhoch, ako sú rajčiaky, paprika, kapusta, uhorky, mrkva, hrášok a iné, sa počet odrôd pohybuje medzi sto až dvesto. Takáto situácia spôsobuje pestovateľovi zmätok pri výbere. V predajniach často chýbajú odrody, ktoré už pestovateľská verejnosť pozná, a ponúkajú neznáme.“
Ktoré druhy sa najlepšie osvedčujú v našich podmienkach?
„Pri niektorých druhoch, napríklad pri paprike, červenej dyni, poľných rajčiakoch, baklažáne, fazuľke, kukurici, je dostatok domácich odrôd, ktoré sú aj v praxi osvedčené. Tým, že boli vyšľachtené na Slovensku, sú dobre prispôsobené našim podmienkam a dávajú dobré výsledky. Ich výhodou je tiež nižšia cena. Dovážaná čerstvá zelenina sa uplatňuje na slovenskom trhu najmä v zimnom a skorom jarnom období. Záujem je vtedy o hrubostennú papriku, rajčiaky, obrovskú dlhú reďkovku, pekinskú kapustu, brokolicu, baklažán, pór. Dopyt je aj po skladovanej zelenine, napríklad kapuste, keli, cibuli, mrkve a petržlene.“
Postupné otepľovanie klímy presúva hranicu pestovania južných plodín do severnejších regiónov. Obohacuje to náš sortiment zeleniny?
„Otepľovanie klímy prináša klady aj zápory. Je viac ako pravdepodobné, že výsledkom globálneho otepľovania sú náhle zmeny a výkyvy počasia. V netypických oblastiach a obdobiach sa strieda chlad a horúčavy, extrémne suchá, záplavy i veterné smršte. Otepľovaním klímy sa postupne posúva hranica možného pestovania teplomilných druhov zeleniny do vyšších a doteraz chladnejších polôh. Na základe našich výskumov sa v horizonte roku 2010 posunie hranica pestovania teplomilných druhov zeleniny, ktorým sa darí v nadmorskej výške 190 metrov, do výšky 300 metrov, v roku 2030 do výšky 390 metrov a v roku 2075 až do výšky 660 metrov nad morom. Zmeny však nespôsobia iba oteplenie klímy, ale aj postupné znižovanie úhrnu zrážok počas vegetačného obdobia. Dôsledky predpokladanej klimatickej zmeny na záhradnícku výrobu budú mnohostranné, pozitívne aj negatívne. Ich zvládnutie môže byť v budúcnosti úspešné, iba ak sa na ne začneme včas pripravovať.“
Aké možnosti budú mať pestovatelia?
„Na zmiernenie dosahov zmien bude treba čo najúčinnejšie využiť prirodzené zdroje vodného režimu a celkovú energetickú bilanciu. V poľnohospodárstve treba prepracovať rajonizáciu pestovaných druhov, prehodnotiť zastúpenie teplomilných druhov v severnejších oblastiach Slovenska, prispôsobiť šľachtenie, zavádzať pestovanie netradičných druhov, ktoré budú znášať biotické a abiotické stresy.“
MÁRIA INŠTITORISOVÁ
