FOTO SME– PAVOL MAJER

BRATISLAVA – Ak bude Slovensko členom Európskej únie, budeme sa môcť pohybovať po celej únii. Umožní nám to sťahovať sa tam za prácou, kupovať majetok, študovať. Voľný pohyb je jednou z citlivých negociačných kapitol v rámci predvstupových rokovaní Slovenska s Európskou úniou. Z Rakúska a Nemecka sa proti nemu ozývajú časté výhrady, pretože obyvateľstvo týchto krajín cíti obavu z prílevu ľudí z Východu.

„Ak budeme členmi únie, aj pre nás bude platiť systém EURES, ktorý sprostredkúva voľné pracovné miesta. Skončiť by sa malo čierne zamestnávanie, teda že naši ľudia robia načierno za menej ako minimálnu mzdu,“ hovorí Ľubica Gajdošová, riaditeľka odboru európskej integrácie a aproximácie, vedúca pracovnej skupiny našich expertov, ktorá rokuje o tejto kapitole.

Kľúčové je zladenie legislatívy, súlad musí byť vo vzdelávaní a odbornej príprave. „Musíme sa s Európou dohodnúť na určitých požiadavkách, napríklad na výkon istého povolania. Predpisy musia byť podobné. Ani tu, ani tam nebudú smieť byť obmedzené štátnou príslušnosťou – napríklad že toto je práca len pre Slovákov. Samozrejme, ak sú na isté miesto nevyhnutné jazykové predpoklady, musí to byť v požiadavkách, ale tie musia byť primerané,“ hovorí Gajdošová.

Nemci sú proti?

Nedávny návrh nemeckého kancelára Gerharda Schrödera, ktorý navrhuje pre občanov nových krajín únie sedemročné prechodné obdobie, ale zároveň možnosť okamžite získať „zelenú kartu“ pre kvalifikovaných odborníkov, sa stretol v kandidátskych krajinách s nevôľou. Podľa Gajdošovej je však často rozdiel v pozícii politickej a pracovnej. „Poznám napríklad postoj ministerstva práce v Nemecku, ktorý je iný ako vyjadrenia kancelára Schrödera. Od európskej pätnástky sa dá očakávať seriózny prístup založený na analýzach, a nie na emóciách a populizme, ako to často býva v prípade vyhlásení politikov,“ myslí si.

Masový odchod asi nebude

Analýzy skutočne ukazujú, že masový prílev pracovníkov z východu, ktorým strašia v Rakúsku Haiderovi slobodní demokrati, nehrozí. Rakúsky inštitút na priestorové plánovanie, ktorý skúmal vplyv rozšírenia na rakúske prihraničné regióny, skonštatoval, že okrem oblasti Viedeň-Bratislava-Šopron sa v ostatných prihraničných oblastiach prílev ľudí dochádzajúcich za prácou zo Slovenska a Maďarska nedá očakávať. V Bratislave je príjem na hlavu vyšší ako v niektorých prihraničných dolnorakúskych okresoch, konštatuje štúdia.

Chýbajú analýzy

Ak chceme pri vyjednávaniach argumentovať, je podľa Ľubice Gajdošovej nevyhnutné vypracovať seriózne štúdie o tom, koľko ľudí by prípadne zo Slovenska chcelo odísť. „Je to priestor pre slovenských analytikov a ústavy, ktoré sa zaoberajú prieskumom verejnej mienky. Nie je to matematika, len odhady. Postoje obyvateľstva k tomu, či odísť, či nie, môže ovplyvniť množstvo faktorov. Rozhodne však neočakávame taký veľký pohyb, ktorý by mohol ohroziť či už našu republiku, alebo členské štáty. A odborníci v únii si to uvedomujú,“ hovorí Gajdošová.

BARBORA MAROSZOVÁ