S opadajúcou omietkou, bez záchodov a umývadiel. Aj v takomto stave zdedili školy noví majitelia – obce a vyššie územné celky. Najmä malé obce však nemajú na to, aby ich stav nejako zlepšili.
10. apríla tepláreň Košice odstavila pre 395-miliónovú sekeru teplo i teplú vodu pre základné školy v meste. O deň neskôr zatvorila brány základná škola a dve materské školy v Turzovke – nebolo na uhlie. Bez teplej vody ostalo nedávno aj osem žilinských základných škôl, ktoré za ňu neplatili. Dôvod? Dlh vo výške 3 milióny 600-tisíc korún. V Prievidzskom okrese už zriaďovatelia základných a materských škôl avizovali, že ak čo najskôr nedostanú peniaze, pre mnohomiliónové dlhy budú musieť vyhlásiť mimoriadne prázdniny a zavrieť brány 207 škôl už v júni.
Na poslednom zasadnutí Združenia miest a obcí Slovenska sa väčšina starostov a primátorov miest zhodla na tom, že riadenie škôl bez problémov zvládnu – potrebujú však na to peniaze.
Vo väčších mestách a obciach ešte starostovia nejaké peniaze na to, aby vykryli chod škôl, nájdu. Ale malé obce nie, a tak len čakajú, kedy plynárom a energetikom dôjde trpezlivosť. Samo ministerstvo školstva priznáva, že nárast cien energií bol taký veľký, že školy môžu fungovať tak do septembra – novembra. „Rieši sa to,“ hovoria jeho zástupcovia.
„Financovanie školstva a jeho ekonomika je najslabším článkom nášho školstva. Táto oblasť zostala v úzadí všetkých doterajších vlád po roku 1989. Napríklad posledná monografia o ekonomike školstva vyšla na Slovensku v roku 1987. A v odbornej tlači sa s touto problematikou možno stretnúť iba v dvoch periodikách,“ hovorí vedúci odboru školstva bratislavského samosprávneho kraja Ľubomír Pajtinka. Dodáva, že prechodom zriaďovateľskej funkcie k základným a stredným školám sa v oblasti financovania škôl fakticky nič zásadného nezmenilo. Objem peňazí pre školy totiž zostal taký istý a zrejme aj dlho ostane.
