Namiesto toho však v niektorých obciach a školách vznikol chaos – riaditelia škôl ohovárajú starostov, že nevedia, čo robia a nepoznajú školské zákony, alebo starostovia zase ohovárajú riaditeľov škôl, že si robia, čo chcú a neposlúchajú ich. Často vznikajú aj nezmieriteľné konflikty.
„Mestá, ktorých máme na Slovensku 144, majú odborné kapacity na to, aby manažovali školy a presun škôl pod mestá bol jednoznačne pozitívny krok,“ hodnotí situáciu exminister školstva Milan Ftáčnik, za pomoci ktorého sa presun kompetencií pripravoval. „Napríklad primátor Trnavy si hneď zobral úver, opravil všetky školy v meste a 30 rokov má pokoj. To však dokáže mesto, ktoré má kapacitu, peniaze, má čím ručiť. Nie však malé obce.“
Tých je okolo 1500 a práve v nich robí reforma verejnej správy obrovský problém. „Nevytvorili sa spoločné úradovne, ktoré sa mali vytvoriť do konca roku 2002. V tomto zlyhala vláda. Premiér Dzurinda a vtedajší minister vnútra Šimko totiž sľúbili, že ak úradovne nevytvorí zdola ZMOS, ako prisľúbil, vytvorí ich vláda. Nestalo sa tak,“ kritizuje Ftáčnik.
Starostom malých obcí dnes chýba najmä servis a odborná pomoc v oblasti školstva. Nemajú sa o čo oprieť a veľa vecí robia na kolene. Niektorí sa správajú doslova svojvoľne a predpisy sú pre nich oni sami.
Spoločné úradovne sa však nakoniec postupne začali vytvárať, čo je pozitívom. Mali by totiž byť prvým krokom k tomu, aby práca starostov bola naozaj kompetentná. (sr)
