Možnosti na to majú – i keď sa nie vždy využívajú. Napríklad učebňa v škole je v priemere využitá asi 6 hodín denne. Ďalších asi 10 hodín je prázdna. Pritom sa musí vykurovať, udržiavať, opravovať. Mnohí učitelia po skončení vyučovania ešte pracujú, často ako nekvalifikovaná sila. V školách je teda dostatok priestorov a aj kvalifikovaná pracovná sila, ktorá si chce zarobiť. Školy však tento priestor prenechali súkromným firmám, a tie neraz zamestnávajú práve učiteľov z týchto škôl.
Bratislavský samosprávny kraj nedávno urobil prieskum s cieľom zistiť, ako si školy na seba zarábajú. Z neho je zrejmé, že stále veľká časť škôl stále uvádza ako jediný zdroj príjmov štátny rozpočet. „V kraji však máme viacero škôl, najmä zo skupiny príspevkových, ktoré sú už z minulosti naučené pracovať na svojich príjmoch. Príjmy niektorých majú i dvojmiestne miliónové čísla,“ prezradili nám na odbore školstva.
Niektorí zriaďovatelia vidia možnosť ušetriť v zlúčení, či zrušení škôl.
Nemusí to však vždy byť riešením. Na prvý pohľad by sa možno naozaj mohlo zdať, že ak má kraj dve školy naplnené na 50 percent, ich zlúčením získa jednu budovu a ušetrí za energie, či bude mať profit z jej predaja. Ak však manažment dokáže z takejto poloprázdnej školy vďaka prenájmu či vzdelávacím aktivitám občanom ponúknuť to, čo potrebujú a ešte z toho vyťažiť aj dosť peňazí, potom je možno krátkozraké školu rušiť.
A je tu aj iný problém: „Vlani sme zlúčili pár škôl, jednu zrušili. Snažili sme sa počínať si racionálne. Menej sme minuli a tak nám ministerstvo samozrejme poslalo menej peňazí. Ale napríklad taký Prešovský kraj narobil dlhy a výsledok? Dostal toľko peňazí, aby ich mohol poplatiť. Oplatí sa potom šetriť?,“ pýtajú sa v jednej zo samospráv. (sr)
