Psychológ školu v prírode odporúča aj bojazlivejším deťom.
FOTO SME – JÁN KROŠLÁK
ský rozpočet je o päť percent väčší ako vlani.“ Uznáva však, že ceny energií išli rapídne hore a že školám ešte budú musieť čosi pridať. „Rieši sa to.“
Prečo majú základné a stredné školy málo peňazí?
„Jednou z príčin je rapídne zvýšenie cien energií. Problém je však aj inde: zriaďovatelia škôl stále porovnávajú prídel peňazí s výkonovou základňou predchádzajúceho roka – akoby počet škôl a školských zariadení bol donekonečna pevný a našou úlohou bolo vždy ho len prefinancovať. Lenže populačná krivka klesá, od roku ‘89 klesol počet žiakov asi o 20 percent a do roku 2015 klesne o ďalších 20. Nemožno donekonečna žiadať peniaze na staré výkony.“
Hovoríte, že sa nedostatok peňazí bude riešiť. Ako?
„Rátame s tým, že zriaďovateľom škôl tento rok ešte pošleme nejaké peniaze. Od nich však chceme, aby nám vyšli v ústrety v racionalizácii a zvažovali, či nechať v mestečku štyri dopoly plné školy, alebo stačia tri a o pár rokov dve. Viem, že o tom už uvažuje veľa starostov.“
Prečo teda doteraz žiadnu školu nezrušili?
„Dnešný systém financovania ich k tomu nemotivuje. Keď má obec štyri školy, žiada o peniaze na energie pre štyri školy, o platy na štyri školy. A my jej to z 90 percent dáme. Exkluzívne pre SME však hovorím, že peniaze, ktoré budeme tento rok rozdávať navyše, pôjdu na žiaka, nie na výkon. Nebude rozhodujúce, či má starosta štyri školy, ale koľko v nich má žiakov a na nich dostane peniaze. Ako si to zariadi, bude na ňom. Možno ponechá len dve školy, ale plné žiakov – a plné peňazí.“
Oproti porovnateľnému Slovinsku máme asi štyrikrát viac základných škôl. Iste sa budú mnohé rušiť alebo zlučovať. Viete odhadnúť, koľko?
„Netrúfam si. Dnes už o tom aj tak nerozhoduje ministerstvo školstva, ale regióny, respektíve mikroregióny. Či niektoré zrušia a zavedú školské autobusy, alebo školy nezrušia a budú ich dotovať zo svojho, necháme na nich.“
Má už niektorá obec školský autobus?
„Neviem o tom, ale ja by som takému odvážlivcovi dal osobne odmenu aj stotisíc, to by bol absolútne pilotný projekt.“
V januári prešli kompetencie v oblasti školstva na obce, mnohí riaditelia škôl však majú pocit, že starostovia sa v problematike nevyznajú a skôr im hádžu polená pod nohy, ako pomáhajú.
„Takéto náreky počúvame aj my, ale nie je ich toľko, aby sme hovorili o zlom systéme. Počúvame aj opačné názory – starosta dal z obecného opraviť školu, vybudovať záchod. Ak sa riaditeľ školy sťažuje na starostu a naopak, býva problém skôr v nefungujúcich medziľudských vzťahoch.“
Vy si myslíte, že starostovia budú vedieť riešiť problémy škôl?
„Myslím, že áno. Skôr máme signály o tom, že riaditeľky škôl nevedia riešiť reálne problémy života. Okresné úrady ich totiž chovali v skleníku, naučili ich len plniť usmernenia a nevyvíjať žiadnu iniciatívu. A to je problém. Dnes napríklad škola môže poobede ponúkať mimoškolské aktivity – hudobný krúžok, tanečný, spevácky, chovateľský… Stačí chcieť, na tieto projekty netreba peniaze. Nič v tom riaditeľom škôl nebráni – len zastaranosť a spiatočníctvo. A preto sa v základnej škole učí len doobeda, v základnej umeleckej škole zase poobede – a my platíme celodennú prevádzku oboch.“
Hovoríte, že na budúci rok budú školy financované na žiaka a že sa s tým zriaďovatelia vysporiadajú. Čo však budete robiť, ak nie? Čo ak bude ministerstvo nejaký starosta, ako napríklad ten v Turzovke, vydierať – zavrie školu a bude čakať, kým mu nedáte viac?
„Už som počul, že sa niečo také chystá. A súhlasím s vami, že je to vydieranie. Rovnakú metódu použil turzovský starosta aj na talianskeho donora, ktorý mu mal platiť opravy školy. Chce si tak riešiť dlhy, ktoré narobil. Nedali sme mu však ani o korunu viac, len sme mu poslali peniaze skôr. Starosta nemôže zavrieť školu čo i len na päť minút. Ak to urobí, môže byť za porušenie zákona potrestaný.“
SOŇA REBROVÁ
