Briti zostávajú euroskeptikmi. Nechcú sa vzdať svojej libry v prospech eura a kritizujú návrh európskej ústavy. FOTO- REUTERS

Konventu sa zatiaľ nepodarilo dotlačiť Európu k zhode, v snahe vyhnúť sa sporom sa preto rozhodol radšej kritické články nechať otvorené.

Pre potrebu tohto návrhu namiesto nich vložili pasáže pôvodného konceptu z dielne Konventu Valéryho Giscarda D‘Estainga. S tým však mnohí nesúhlasia a už teraz je jasné, že v tejto podobe nemá podporu. Preto sa nedá vylúčiť, že text ústavy sa ešte raz zmení.

Nekompletná konečná verzia

Nedoriešená je hlavne otázka prerozdelenia moci v európskych inštitúciách, ktorá sa vyhrotila pri debate o europrezidentovi. V návrhu K\onventu sa tiež počíta s európskym ministrom zahraničných vecí, spoločnou zahraničnou politikou a málopočetnou, ale výkonnou Európskou komisiou.

Ale ani nové pasáže konečnej verzie nie sú bezproblémové: včera publikovaný návrh neobsahuje ani článok o novom spôsobe hlasovania.

Európsku ústavu uviedli nateraz bez preambuly, aby sa vyhli ďalšiemu kritickému momentu - zmienke o Bohu. Preambula bude pravdepodobne odkazovať na európske duchovné dedičstvo, ale ešte neexistuje dohoda, v akom rozsahu. Európa sa nevie zhodnúť ani na tom, či v preambule rovno použije slovo Boh, alebo iný výraz, ktorý by nedráždil ateistov a pritom vystihol univerzálne hodnoty.

Najviac protestovali Briti

Návrh ústavy neobsahuje ani slovo federálny. Odstránili ho po britskej žiadosti, ale uvítali to zrejme aj zástancovia predstavy voľnejšieho európskeho zväzku. Komentátori však upozorňujú, že slovo federálny nahradili slovom „komunitný“, ktoré má rovnaký obsah.

Navyše doteraz známy návrh preambuly hovorí o stále tesnejšej únii. Zrejme sa ani nezmení názov únie - názvy ako Spojené štáty európske či Zjednotená Európa nenašli veľa sympatizantov.

Briti sa všeobecne považujú za najväčších kritikov návrhu ústavy, aspoň čo sa týka počtu predložených pripomienok. Nepáči sa im ani predstava európskeho ministra zahraničných vecí, ani spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ale ani obmedzenia v daňovej a sociálnej oblasti. Londýn hovorí, že akýkoľvek preň neprijateľný návrh bude vetovať.

Referendá radšej nie

Horúcu eurodebatu využili britskí konzervatívci na to, aby začali s kampaňou požadujúcou vypísanie referenda o súhlase občanov s novou ústavou. Vzhľadom na euroskepticizmus ostrovanov ho premiér Blair odmieta.

V niektorých krajinám však referendum bude zo zákona. Ide o Írsko, Dánsko, z pristupujúcich krajín o Slovinsko a Lotyšsko. Referendum by však mohlo byť aj v Nemecku, Francúzsku, Španielsku, Portugalsku, Fínsku a Rakúsku.

Osemdesiattri členov európskeho Konventu (medzi nimi aj slovenskí zástupcovia Irena Belohorská a Boris Zala) podpísalo petíciu požadujúcu konanie referenda vo všetkých krajinách už rozšírenej únie. Malo by sa konať v rovnaký deň ako voľby do Európskeho parlamentu - teda v júni budúceho roka.

Odborníci sú však skeptickí - sú presvedčení, že dokument je príliš zložitý na to, aby ho posudzovala verejnosť. Obávajú sa aj nízkej účasti voličov.

JANA MIKUŠOVÁ